FOTO - TASR/EPA
V malom mestečku na severe Poľska (asi 30 km od Gdanska) trávi zverenec Zdeňka Cháru, otca nášho hokejového reprezentanta, už druhý týždeň. Žmýka zo seba pot na žinenke alebo dvíha činky v tamojšej posilňovni.
"Trénujem na striedačku. Raz dvojfázovo, inokedy jednofázovo. Podľa pocitov. Sparringpartnerov mi robia traja poľskí zápasníci a Nór Aanes, ktorý je jedným z mojich potenciálnych súperov v mojej hmotnosti. Už je to záverečná fáza, do obrovských tréningových objemov nechodíme. Deň začínam o pol ôsmej, rozcvičkou na pieskovej pláži Baltského mora," vysvetľoval Bátky.
"Už som si stihol aj zaplávať v mori, keď sa naskytla chvíľka času, a vyskúšal jazdu na gumených kolesách za motorovým člnom, ale len dovtedy, kým si jeden z kolegov z trenčianskej Dukly po tom, čo sa nám odmotalo lano, pri páde neoškrel ruku. Nechcem riskovať žiadne zranenie," vravel čerstvo oholený Atilla. "Už som musel ísť k holičovi. Bradu som mal takú dlhú, že sa mi chlapci smiali, že vyzerám ako Rumcajs."
V Sydney ako náhradník
Rodák z Dunajskej Stredy (v januári oslávil 31. narodeniny) má skúseností na rozdávanie. Po veľkých seniorských šampionátoch chodí už jedenásty rok, no olympijskú miestenku si vybojoval po prvý raz. Pred štyrmi rokmi v Sydney bol náhradníkom, teraz si o ňu povedal ráznym spôsobom. Na vlaňajšom svetovom šampionáte vo francúzskom Créteil získal v hmotnosti do 84 kg bronz, keď v tamojšom mestskom Paláci športov prehral v konkurencii 40 borcov jediný zápas - v semifinále s Izraelčanom gruzínskeho pôvodu Ziziašvilim, ktorému neskôr zavesili na krk zlatú medailu. Bronz si vyzápasil práve s Nórom Aanesom, s ktorým teraz trénuje vo Wladyslavove.
Bátkyho hmotnosť bez favorita
Prvá svetová medaila slovenského zápasenia po dvanástich rokoch (od striebra Jozefa Lohyňu v bulharskej Varne 1991) zvýšila Bátkyho ambície. "Pochopiteľne, v Aténach chcem urobiť dieru do sveta. Šancu určite mám, hoci určite bude aj moja hmotnosť nabitá, nikto v nej nie je absolútnym favoritom na cenné kovy. Takým bol len legendárny Alexander Karelin do 130 kg a ten už nesúťaž," pokračoval zápasník trenčianskej Dukly.
Práve Atilla mal spolu so strelkyňou Andreou Stranovskou skladať olympijský sľub, ale nerušená príprava to napokon a celkom logicky vyhrala. Do trenčianskeho bytu za manželkou a štvorročnou dcérkou Karolínkou sa z Poľska vráti až na budúci týždeň, smer Atény naberie až v piatok 20. augusta.
"Nervozitu si zatiaľ nepripúšťam, ale určité napätie pociťujem. Nebolo by dobré, ak by nebolo vôbec. Každopádne, cítim sa psychicky odolný. Len si musím dať pozor, aby som sa nenechal uniesť špecifickou olympijskou atmosférou. Rozprával mi kolega z poľského družstva, že už sa mu to raz stalo. Zaujímalo ho všetko možné, až sa samotný boj na žinenke dostal na druhú koľaj."
Po medaile k holičovi?
V Aténach bude z rodiny sám. "Manželka uvažovala, že by sa aspoň na týždeň vybrala za mnou, ale aj tak by ju do olympijskej dediny nepustili a rodinný rozpočet by poriadne utrpel. Ubytovanie na jednu noc tam nezoženiete pod dvesto eur, a tak sa radšej rozhodla zostať doma. Pozrie si ma v televízii."
Ktovie, či sa Atilla vráti domov s rovnakou frizúrou, s akou do Grécka odletí. Ako nám priznal, vážne spolu s trénerom uvažoval, že v prípade zisku medaily si dá zafarbiť vlasy. "Len sa neviem rozhodnúť, akú farbu si napokon vyberiem," smial sa najlepší slovenský klasik súčasnosti. Verme, že na podobný "výstrelok" bude mať v pondelok večer (23. augusta) vážny dôvod.
Bátky na MS
MS 2003 Créteil
3. miesto do 84 kg
MS 2002 Moskva
15. miesto do 84 kg
MS 2001 Patras
20. miesto do 85 kg
MS 1999 Atény
13. miesto do 76 kg
MS 1998 Gävle
13. miesto do 76 kg
MS 1997 Vroclav
10. miesto do 76 kg
MS 1995 Praha
10. miesto do 74 kg
MS 1994 Tampere
25. miesto do 82 kg
