Medzinárodné publikum si kráti posledné chvíle pred začiatkom koncertu na hlavnom pódiu. FOTO SME - OLIVER REHÁK
Maďarský Sziget je viac než len jeden z množstva letných hudobných festivalov. A to nielen preto, že je najväčšou akciou tohto druhu v strednej Európe. Na začiatku augusta sa budapeštiansky ostrov Óbuda totiž vždy premení na veľké medzinárodné mestečko, v ktorom sa človek na týždeň stratí.
Po dlhej jazde upchatými budapeštianskymi ulicami vchádzame do festivalového areálu cez bránu s dvoma veľkými obrazovkami, na ktorých sa nonstop točia videoklipy stanice Viva. Na to, že sa festival iba začína, všetko je v plnom prúde. Bulletin oznamuje, že na Szigete je až šesťdesiat rôznych scén. Je to pravda - ak za scénu môžeme považovať aj drevené minipódium s bielou plachtou alebo trávu, na ktorej schuti improvizujú dvaja mladí džezmeni pre náhodných okoloidúcich.
Disneyland?
Smerujeme rovno k hlavnému pódiu, kde práve končia britské Sugababes. Na hlavnej lúke nás najprv vítajú umelé palmy, orientálna plastiková pevnosť, rôzne adrenalínové súťaže a reklamné predmety. Nad hlavami nám preletia milovníci adrenalínových športov zavesení na dlhočizných lanách - je to multikultúrny festival, ako tvrdia maďarskí organizátori, alebo obyčajný Disneyland?
Okolo sa valí televízny štáb, uprostred kamier maďarský "Jopo" práve spovedá dve tínedžerky, pri vchode do zákulisia sa ich rovesníčky bijú o podpisy neznámeho fešáka. "Das war schrecklich!" popisuje vystúpenie diskotékových princezničiek Sugababes mladý Nemec svojmu kamarátovi. Oproti minulým rokom ostrovom znie najmä nemčina a francúzština, zdá sa, akoby Česi a Slováci čakali s príjazdom na víkend. Nemôžeme nájsť ani "český stan", ktorý v minulosti sídlil vedľa hlavného pódia a ponúkal aj vepřo-knedlo-zelo na plastikovej tácke. Prvý hlad vyriešime v stánku s predraženými gyrosmi, kde zisťujeme, že maďarské pivo je lepšie ako povesti o ňom.
Hovorí sa, že Maďari naozaj svoje kapely milujú. Najmä rockové a bluesové. Anima Sound system však na hlavnom pódiu hrá niečo, čo evokuje súčasné tanečné skupiny z Britských ostrovov. A slávi s tým úspech - ich koncert sleduje minimálne toľko ľudí ako headlinera Moloko na festivale Pohoda. Maďarčina v spojení s elektronickou hudbou pôsobí na cudzinca trochu bizarne, ale slovu "marihuana" a skandovanému refrénu "na-na-na" jednej z pesničiek rozumie každý.
Hviezdy a hviezdy
Čakáme na Pet Shop Boys. Vystúpenie avizovanej hviezdy stredajšieho večera skôr pripomína karaoke šou. "I love you all, you pay my rent," nôti zvädnuto (no výstižne) spevák Neil Tennant, ktorý spolu s klávesistom Chrisom Lowom prišiel do Budapešti oprášiť svoje staré hity. Je to bez energie a ošúchané zvuky 80. rokov po chvíli otrávia aj mnohých spočiatku nadšených poslucháčov.
Utekáme cez celý ostrov ku scéne world music, ktorá je tento rok najsilnejšie obsadená. Dostať sa tam vyžaduje dávku trpezlivosti. Míňame množstvo stánkov s jedlom, ochrancami ľudských práv alebo s hnutím Hare Krišna. Nakúkame do ich stanu, odkiaľ sa valí ich tradičná mantra Hare Krišna, Hare Rama... Ale v punkovom šate!
Hudba znie úplne zovšadiaľ. Objaviť skupinu, ktorá ju produkuje, však vyžaduje dávku orientačného talentu. V húštine stromov a stanov je čistinka, kde s nasadením života vyhráva neznáma maďarská skupina, snažiaca sa skrížiť AC/DC s rockabilly. Pred pódiom tancuje vo vytržení niekoľko jednotlivcov a my sme svedkami krátkeho, no skvelého happeningu.
Konečne sa dostávame na world music stage. Americkí The Klezmatics sú v tom čase už naplno rozbehnutí. Šestica, patriaca už niekoľko rokov medzi absolútnu špičku v žánri world music, bez problémov zaplnila veľkú lúku. Keď spieva Lorin Sklamberg zádumčivé melódie v jiddiš, ide z toho obrovská sila, no títo Newyorčania rovnako dokážu strhnúť publikum aj "nadupanými" pesničkami, ktorých refrény si vyspevujú skupinky divákov ešte dlho po skončení koncertu. Aké je to jednoduché - stačí vymyslieť niekoľko geniálnych pesničiek a bravúrne ich zahrať: "Thats it!" kričí nadšením klarinetista Matt Darriau po jednej z nich.
Je polnoc. Kapely končia, dídžeji rozbaľujú svoje mašinky. V úzkom priestore medzi desiatkami stanov a stánkov hore-dolu prúdia masy festivalových nadšencov. Sedíme pri stane, v ktorom traja bajúzatí Maďari vyhrávajú ľudovky, a tešíme sa, že z tohto globálneho humbuku pomaly vypadneme. Trenčín, Pohoda, kde ste?
Budapešť Zostávajúci program
7. 8. The Rasmus, Chumbawamba, Talvin Singh 8. 8. Anthrax, Rachid Taha, Junkie XL 9. 8. Basement Jaxx, Afro Celt Sound System, Saxon 10. 8. Faithless, Pannonia Allstars Ska Orchestra, Jeff Mills www.sziget.hu/festival_english/programs
"Neobávam sa tvojho Alaha/ Neobávam sa tvojho Ježiša/ Neobávam sa tvojho Jahveho/ Bojím sa toho, čo robíš v mene svojho boha," spievali Klezmatics svoje humanistické posolstvo v skladbe z aktuálneho albumu Rise Up!, ktorú napísali po teroristických útokoch 11. septembra 2001.
Samostatný stan na polceste medzi hlavným pódiom a worldmusic stage obsadili stúpenci hnutia Hare Krišna. Hoci vnútri sa hudba a skupiny postupne menili, dookola zneli stále len tri rovnaké slová.
FOTO SME - OLIVER REHÁK
Autor: PETER BÁLIKOLIVER REHÁK
