V prvý augustový večer na atlantskej olympiáde o deviatej hodine pri tridsaťstupňovej horúčave a takmer deväťdesiatpercentnej vlhkosti športový svet zmeravel. Dej atletického sna trval presne 19,32 sekundy, celý film potom ešte ďalšiu dobrú trištvrte hodinu. Mal jediného herca, veľkého bežeckého triumfátora - Michaela Johnsona (*13. septembra 1967 v Dallase, výška 183 cm, váha 78 kg).
"Tajomný" muž plakal
Texasan úspešne zaútočil na bezmála 17 rokov starý rekord Taliana Pietra Menneu (19,72 s z vysokohorského Mexika) už na americkej kvalifikácii v Atlante 23. júna 1996 - 19,66 sekundy. Olympijské zlepšenie na dvojstovke o 0,34 sekundy možno prirovnať hoci k diaľkarskému posunu zo súčasných 895 cm rovno na deväť a pol metra. Na ilustráciu údaje, ktoré ohúria: Johnson mal reakčný čas 0,161, čo až taká bomba nie je. Nasledujúce dve čísla áno. Prvú stovku v zákrute zabehol za 10,12! Pri druhej, letmo, mu namerali 9,20 s. Je to doteraz najrýchlejší beh človeka vôbec s prerátaním na kilometrovú rýchlosť 37,22 km/h. Montgomeryho svetový rekord na stovku je 9,78 s - 36,72 km/h.
Michael sa po úžasnom rekorde správal absolútne proti svojim zvyklostiam. Obehol kolo s rozpaženými rukami. Potom pochodoval okolo štadióna plačúc, na stupni víťazov sa mu slzy rinuli potokom. Muž s kombináciou tváre Bustera Keatona a Eddieho Murphyho dal prvý a posledný raz v živote najavo celému svetu skrývaný cit. Vnútro si vždy starostlivo chránil.
Kouč Hart urobil z nevýhody výhodu
Michael Johnson pochádza zo zámožnej černošskej rodiny. Nie je príkladom chudobného južanského chlapca, ktorý sa z polepšovne dostal na športové výslnie. Jeho otec Bill brázdil USA truckom. Mama Ruby bola vysokoškolskou učiteľkou, keďže vychovávala päť detí, zostala domácou paňou.
Michael je najmladší - typický miláčik početnej rodiny. Pani Ruby vyučovala na špičkovej Baylor College vo Wacu (prímestská časť Dallasu), na ktorú začal mladý "Emdžej" chodiť, ale vstupom do veľkej atletiky v osemnástke štúdium zanechal. Je však vzdelaný, váži slová, jeho uzavretosť mnohí nespravodlivo považujú za povýšenectvo.
Johnsonovci vlastnia vo Wacu malú haciendu, ktorá je dostatočne veľká, aby mu na nej vybudovali regulárny atletický ovál. Tam sa začala kariéra rekordéra s nezvyčajným štýlom. Kouč Clyde Hart nič nesilil, nechal zverenca behať, ako vedel. Z nevýhody urobil výhodu. Ukázalo, že práve "kačací krok v záklone" umožňuje prebehnúť zákrutu takmer rovnakou rýchlosťou ako rovinky.
Rýchlejšie ako ostatní ľudia
Hart pred štartom finále štvorstovky majstrovstiev sveta '99 v Seville odpovedal na bežnú otázku novinárov - ako bude bežať váš zverenec - stroho: Rýchlejšie ako ostatní ľudia. Veta sa dala pochopiť dvojako: Johnson si pobeží "iba" po víťazstvo alebo aj po svetový rekord, ktorý roky márne atakoval. Patril krajanovi Reynoldsovi - 43,29 s.
O trištvrte na deväť horúceho andalúzskeho večera s teplotou 35 stupňov sme pochopili, že Hart mal na mysli druhý prípad. Michael Johnson svojím drobným bežeckým krokom 2,50 metra (Reynoldsovi namerali 2,70 m) v polohe mierne zaklonenej meravej sochy konečne získal vytúžený svetový rekord na 400 m - 43,18 sekundy. Aj tu si hodno pripomenúť medzičasy po sto metroch - 10,9, 10,2, 10,3, 11,78. Američan mal rezervy, úvod prepálil. Bol síce spokojný, ale netajil sa: Chcel som bežať pod 43 s.
O povahe, rodine a trénerovi
Na vyše hodinovej tlačovej besede v Seville Michael Johnson presvedčil všetkých, že nie je neprístupný, nedôverčivý, nedotklivý ani žiarlivý. Dostal priamu otázku - ako vníma niektoré nepríjemné prívlastky. Michael sa usmieval: "Skutočne sa spolieham len na Pána Boha, svojich rodičov a Clyda Harta. Ale myslím si, že mi nikto nemôže vyčítať zlé správanie na verejnosti. Počas kariéry som neprestal poskytovať rozhovory, nič na tom nezmenili ani svetové rekordy, olympijské víťazstvá a tituly majstra sveta." Michael potom ďalšiu hodinu rozdával autogramy.
Trénerovi povedal: Chcem štvrtkársky rekord
Máte nejaký recept na historické rekordy práve z najdôležitejších podujatí. Veď je to skôr výnimka ako pravidlo? - spýtali sme sa víťaza.
"Nič, čo som dosiahol, by nebolo možné bez môjho trénera Clyda Harta, ktorý ma pripravuje štrnásť rokov. Vždy, keď som sa cítil sklamaný, on ma udržal na nohách. Špeciálne na olympiáde v Barcelone, kde som ako jasný favorit vypadol na 200 metrov v semifinále pre žalúdočné ťažkosti. Zlaté medaily sú moje a jeho. Na začiatku roka sa ma Clyde spýtal - čo chceš robiť túto sezónu? Odpovedal som mu - prekonať rekord na 400 m. A potom sme na tom začali pracovať. Sevilla nám pripadala ako najvhodnejší termín i miesto."
Koniec v Brisbane 2001
Johnson sa začal po štvrtkárkom víťazstve na olympiáde v Sydney 2000 baviť - veselo i vážne. "Chcem spoznať svet. Bol som všade, ale nič som nevidel. Popritom si, pravdaže, tu i tam zabehám. Aby bol z toho nejaký úžitok," povedal počas pražskej návštevy v Jágr's bare na jar 2001, keď ešte absolvoval exhibičné atletické turné. V stovežatej dražil pred tromi rokmi svoje slávne zlaté tretry z kengurej kože, ktoré nevážia dovedna ani sto gramov.
Michael Johnson sa roky venuje charite pre postihnuté deti. S kariérou sa oficiálne rozlúčil v auguste 2001 na Hrách dobrej vôle v Brisbane.
