"V lete 1809 navštívil básnik Byron a jeho priatelia Benátky a dopriali si v kaviarňach zmrzlinu. Ako to, keď vtedy neboli mrazničky?" spýtal sa časopisu čitateľ.
Ľad môže byť zachovaný veľmi dlho, ak je skladovaný vo veľkom množstve na dobre izolovanom mieste. Keď navštívite Pompeje, uvidíte tam zvyšky stánkov so zmrzlinou. Obyvatelia znášali ľad zo svahov Vezuvu a pravdepodobne ho skladovali v pivnici. Benátky nie sú ani 100 kilometrov od Dolomitov, takže v roku 1809 muselo byť ľahké odtiaľ voziť ľad, ponúkol vysvetlenie na diskusnom fóre časopisu Robert Cailliau z Francúzska.
Ľad vyrábali v iránskej púšti už pred tisíc rokmi, pripomína. Ľudia vtedy nechali vodu v plytkej nádrži cez noc. Tá zmrzla vďaka teplotám, ktoré tam v noci klesajú pod bod mrazu.
Zmrzlinu vyrábali za pomoci nástroja, ktorý vyzeral ako malá maselnička s dvomi stenami. Ľad bol umiestnený do dutiny medzi nimi. Dovnútra maselničky sa dala smotana, ochutená vanilkou alebo jahodami. Silné dievča potom stĺkalo, dokiaľ sa zo smotany nestala zmrzlina.
Zaujímavé je, že keď sa začala robiť umelá zmrzlina, ľudia dávali zo začiatku prednosť tej z pravého ľadu. Nedôverovali jej farbe a vnútri neboli kusy zelene alebo rias, ako boli zvyknutí, píše iná čitateľka.
(čtk)
