Takmer celý svet prežíva čaro vianočných sviatkov. Každá krajina sviatkom prikladá iný význam. Rôzne sú miesta, kde sa ľudia stretávajú, jedlá, ktoré konzumujú, či darčeky, ktoré si rozdávajú. Význam vianočných sviatkov prežil napriek všetkým dejinným udalostiam v rôznych podobách na celom svete už 2001 rokov.
DÁNSKE ŽARTOVNÉ DARČEKY
Vianoce v Dánsku (jul Esperanto) sa spájajú predovšetkým s darčekmi, ktoré sa kupujú niekoľko mesiacov vopred. Musia byť vtipné a poukazovať na cnosť, resp. neresť obdarovaného. No a v žiadnom prípade sa nesmú prezradiť. Dáni totiž veria, že čím je prekvapenie väčšie, tým viac šťastia ich čaká. Drobné darčeky a cukrovinky sa vešajú na vianočný stromček, ktorým je zvyčajne smrek. Významným sviatkom je pre Dánov 13. december, deň svätej Lucie. Podľa povesti mladá dievčina menom Lucia prekonala strastiplnú púť cez zamrznutú krajinu, aby priniesla jedlo a pitie pre ľudí odrezaných od okolitého sveta. Čo sa týka štedrovečernej hostiny, tá je v tejto krajine skutočne pestrá. Bohato prestreté stoly sa prehýbajú pod všakovakými dobrotami. Servíruje sa husacia, kačacia alebo bravčová pečienka s červenou kapustou, teplá šunka, treska s reďkvičkou a horúca ryža poliata studeným mliekom, pivný a pšeničný chlieb a ako dezert sladký ryžový nákyp s mandľou. Ten komu sa mandľu podarí nájsť, dostane špeciálny darček - Julemand.
ŠTEDRÝ VEČER V SAUNE
K Vianociam vo Fínsku (joulu), a vlastne vo všetkých severských krajinách neodmysliteľne patrí tuhá zima, poriadna perina bielunkého snehu a nekonečný ľad. Štedrý večer začínajú Fíni pre Stredoeurópana dosť netradične - saunou. Po takomto osviežení rodina zasadne k slávnostnému stolu. Darčeky prináša Joulupukki. Pomáhajú mu trpaslíci, ktorí vraj zlé deti odnášajú do ľadového kráľovstva.
KAŠA PRE JULENISSA
Nórsky Ježiško sa volá Juleniss. Jeho úlohou je nielen nosiť vo veľkom vreci na Vianoce (jul) darčeky, ale zároveň aj bdieť ako dobrý duch nad príbytkami ľudí a predovšetkým nad deťmi. Na Štedrý deň väčšina Nórov raňajkuje ryžovú kašu a to je až do večere jediné jedlo. Tanier s kašou, potretou roztopeným maslom, posypanou cukrom a škoricou si môže nájsť položený napr. v stodole aj Julenniss. Večer sa celá rodina usadí do kruhu, a pri rozžiarenom vianočnom stromčeku spoločne číta evanjelium.
SVIATOČNÁ VEČERA V REŠTAURÁCII
Vianoce v Belgicku nie sú takým dôležitým sviatkom ako inde v Európe. Žiaden predsviatočný zhon sa v belgických domácnostiach nekoná. Štedrý deň je totiž pracovným dňom. Po návrate z práce si Belgičania zvyknú zájsť na večeru do reštaurácie alebo Štedrý večer strávia doma s priateľmi. Darčeky, ktorými sú väčšinou drobnosti, sa rozbaľujú až na druhý deň ráno. Skutočným sviatkom je až 25. december. Vtedy sa rodiny schá-dzajú pri slávnostnej večeri. Na bohato prestretom stole nesmie chýbať typický vianočný zákusok - Buche de NoĎl (pre frankofónnych Valónov) alebo Kerststronk (pre Flámov). Je to torta plnená maslovým krémom a ozdobená vianočnými figúrkami.
DOBRÝ VIANOČNÝ DUCH PÉRE NOIL
Labužníci a milovníci života, za akých sú Francúzi považovaní, si dokážu v tomto duchu vychutnať aj Vianoce (NoĎl). Na darčekoch, jedle a pití rozhodne nešetria. Deťom ukladá na krb hromadu darčekov dobrý vianočný duch pére NoĎl, ktorý je zo všetkých Ježiškov, Dedov Mrázov a Santa Clausov najmladší. Národ gurmánov nezaprie svoju tradíciu ani v bohatosti a pestrosti štedrovečerného stola. Slávnostné menu ponúka plnenú morku alebo hus a kačaciu pečienku. Nesmie chýbať ani údený losos, langusty, ustrice, slimáky či žabie stehienka. V sladkostiach sú však Francúzi oveľa rozvážnejší ako napríklad Slováci. Po minimálne štvorhodinovej večeri sa podáva jediný tradičný dezert, ktorým je čokoládová roláda. Výnimkou je len Provensálsko, kde sa ponúka tradične 13 dezertov vrátane čerstvého a sušeného ovocia.
VIANOCE NA PLÁŽI
V krajine klokanov si deti počas Vianoc užívajú letné prázdniny. Preto niet divu, že Mikuláš rozdáva darčeky priamo na pláži. Vianočná hostina je väčšinou piknikom v prírode s neodmysliteľnými farebnými balónikmi. Tradičným jedlom je morka, šunka a bravčovina, ale konzumujú sa aj studené misy, ovocie a zeleninové šaláty. Ako dezert sa podávajú veľmi sladké torty alebo múčnik, ktorý sa zachoval z čias anglickej koloniálnej nadvlády, teplý slivkový puding. Počas zlatej horúčky v Austrálii tento puding často obsahoval kúsky zlata, tzv. zlaté nugety. Dnes sa do pudingu zapeká nejaká drobnosť. Kto ju nájde, bude mať veľa šťastia. Austrálčania veľmi radi posielajú vianočné pohľadnice. Dokonca medzi sebou súťažia, kto ich dostal najviac. Rozvešané vedľa stola alebo v oknách si pohľadnice môže každý prehliadnuť a prípadne i prepočítať.
JAPONSKÝ MIKULÁŠ - HOTEIOSHO
Napriek tomu, že v Japonsku je veľmi málo kresťanov, počas sviatkov si ozdobujú obchody a domy vianočnými dekoráciami. Darčeky nosí Hoteiosho, ktorý je podobný Mikulášovi. Podľa legendy má oči vzadu, a tak sa deti snažia v tomto období správať, akoby bol nablízku. Najdôležitejším sviatkom v japonskom kalendári je ale Oshugatsu - Nový rok, ktorý sa začína 1. januára a trvá sedem dní. Na Silvestra Japonci usilovne upratujú svoje príbytky a vyzdobujú ich na nasledujúci deň. Potom sa oblečú do najkrajších šiat a hlava rodiny sa zodpovedne zhostí svoje dôležitej úlohy. Do každého kúta nasype suchú fazuľu, vyháňa tak zlých duchov. Tretí deň v novom roku je dňom pokoja. Príbuzenstvo ho trávi spoločne. Servírujú sa tradičné novoročné jedlá ako napr. Omochi - ryžový koláč alebo Osechiryori.
SANTA CLAUS Z LAPONSKA
Sviatky, na ktoré sa po celý rok tešia najmä deti, musia mať Američania trblietavé a veľkolepé. Cez Vianoce (Christmas) je všade množstvo svetielok. Žiaria izby, celé domy, výklady ulice i parky. Veľa, veľa darčekov nosí Santa Claus. Milý deduško s bielou bradou v červenom kostýme a v červenej čiapke vyráža na cestu večer na Štedrý deň na saniach ťahaných ôsmimi sobmi a spúšťa sa dolu komínom, aby dal deťom darčeky do pančúch rozvešaných na mriežke kozuba. Americký Santa Claus vychádza z holandskej legendy o Sinterklaasovi, ktorú priniesli do New Yorku prisťahovalci v 17. storočí. Meno St. Claus sa prvýkrát objavilo v americkej tlači už v roku 1773. Podľa povesti St. Claus žije vo fínskom Laponsku v dedine Korvatunturi - Ear Fell (Ušatý kopec). Tu má dielňu na výrobu hračiek a malých pomocníkov - škriatkov. Tradičným jedlom na americkom štedrovečernom stole je morka plnená gaštanovou plnkou.
PESTROFAREBNÉ PONOŽKY A SLIVKOVÝ PUDING
Vianoce sa v Anglicku začínajú na Mikuláša, teda 6. decembra a vrcholia 25. decembra ráno. Deti aj dospelí si rozbaľujú darčeky, ktoré im v noci do pripravených pestrofarebných ponožiek nadelil Santa Claus. Iba tie najväčšie darčeky sú položené tak ako v iných krajinách pod vianočným stromčekom. Rodina sa potom zíde pri slávnostnej tabuli, kde nesmie chýbať morka plnená jablkami a slivkami, tradičný slivkový puding (plum pudding, resp. Christmans pudding) a vaječný koňak. Poobede o 15-tej hodine si celá krajina vypočuje príhovor kráľovnej Alžbety.
STAROČESKÉ VIANOCE
K tradíciám slovenských Vianoc majú prirodzene najbližšie zvyky našich západných susedov. Počas staročeských Vianoc sa podobne ako na Slovensku piekol niekoľko dní vopred chlieb a vianočka. Večera na Štedrý deň sa pripravovala už od rána. Varila sa šošovica, hrach, niekoľko druhov polievok, medzi ktorými nesmela chýbať zemiaková polievka - bramboračka a rybacia polievka. Piekol sa ,,kuba„ z krúp a cesnaku. Večeru zahajovala spoločná modlitba a spomienka na uplynulý rok. Najskôr sa jedol uvarený hrach, ktorý mal symbolizovať spojenie všetkých pri stole v dobrom i zlom. Po hrachu sa podávali polievky. Šošovica, aby boli peniaze, kuba, mäsový pokrm a ryba pre radosť. Na ostatok sa jedla vianočka a zákusky. Keď zazvonil zvonček, gazda priniesol stromček ovešaný jabĺčkami, kockami cukru a orechmi. Na stromčeku zapálil sviečky a všetci spoločne spievali koledy. Štědrý večer jasný, každému je milý, dá nám Půnbůh vína, požehná obilí (koleda z Moravy). K sviatočnému večeru, ktorý mal odpradávna aj magickú moc, patrilo veštenie. Lialo sa olovo, púšťali lodičky z orechových škrupiniek alebo sa cez rameno smerom k dverám hádzala topánka. MÁRIA TERENOVÁ
