FOTO – PARAMOUNT PICTURES

Frank Oz začínal ako hlas v bábkovej Muppets show. Stal sa režisérom, ktorý svojím talentom doteraz príliš neoslnil. Nezmenil to ani jeho posledný film The Score. Čosi sa mu však predsa len podarilo: Kto z koho je film, pri ktorom skôr či neskôr príde moment, keď celý filmový biznis Ozovi krvavo závidí. Ktovie, čím si tento režisér neškodných komédií tak naklonil bohov, že mu naraz spadla do lona možnosť nakrúcať s Marlonom Brandom, Robertom De Nirom a Edwardom Nortonom, čo sa doteraz nepodarilo nikomu. Má ich naraz všetkých troch, vedľa seba, v jednej, hoci ničím iným nevynikajúcej kriminálnej dráme.

Mnohí tipujú, že vysvetlenie môže byť celkom prosté: nikto z trojice týchto absolútne namyslených absolútnych hviezd ešte nehral vedľa niekoho iného z nich. Ešte je možné, že Brando práve potreboval peniaze. Už niekoľko rokov sa vie, že táto ťažkotonážna a ťažko zvládnuteľná legenda sa o kvalitu svojich beztak zriedkavých rolí už veľmi nestará. Napokon, aj tak mu bolo vždy jedno, čo si o ňom myslia ostatní. A tak s príslušnou ľahostajnosťou – dalo by sa povedať aj: neochotne a náladovo – tu hrá veľkovlamača Maxa pokukávajúceho po vzácnom rokokovom žezle v trezore montrealskej colnice. Rozložité telo Marlona Branda zahalené modrým županom sa lenivo prekníše tromi-štyrmi scénami, než zakaždým stonajúc dopadne do kresla. Jeho postava urobí nejaký žart a potom už len chlípe minerálku. Tak je aj najmenší pohyb kútika úst udalosťou!

Ani De Niro, čo kedysi vedel jediným pohľadom prinútiť divákov, aby prestali dýchať, už dávno nepredviedol nič vášnivé. Starnúceho vlamača hrá mdlo až nezúčastnene, verný duchu nenápaditého scenára. Aj keď možno predsa len scenár sám nemôže za to, ako doň zapadol apatický vnútorný stav vyčerpaných hviezd. Kto videl Marlona Branda a De Nira v Krstnom otcovi, jedného v prvom a druhého v druhom dieli, zaplače nad tou únavou.

A potom je tu Ed Norton, vnuk a nástupca. Po filmoch ako Klub bitkárov a Kult hákového kríža sa stal jedným z najnevypočítateľnejších, najnepohodlnejších a tým aj najuplácanejších hercov posledných mesiacov. Tu hrá nadaného, rozdrapeného zlodeja Jacka, ktorý Nickovi (De Nirovi) ide poriadne na nervy. Zlodejovi, čo pije šťavu z čerstvo vyžmýkaných pomarančov, znervózňujúce chorobné kŕče ustavične vykrúcajú ruky aj lícne svaly. K tomu bľaboce ako opité dieťa. Po chvíli ide na nervy aj divákom.

Historky z nakrúcania, ktoré prenikli do novín, naznačujú, že úbohému Frankovi Ozovi nebolo čo závidieť. Brando bez zábran dával najavo svoje zhnusenie, z režiséra si urobil handru. Zvlášť veľkú radosť mu robila Ozova bábkarská minulosť. Hovoril mu napríklad: „Stavím sa, že by ste boli najradšej, keby som bol nejakou tou vašou bábkou a vy by ste sa mi mohli hrabať rukou v zadku!“ Na nakrúcanie chodil do pol tela nahý, aby Oza prinútil mať ho v zábere bez brucha.

Samotné nakrúcanie teda muselo byť dosť napínavé, asi viac než sám film. Príbeh veľkého vlámania sa dýchavične vlečie a v podstate nevybočuje zo známych schém. Prípravy vykrádačky sa ťahajú, konflikty medzi postavami sú umelé a stereotypná sentimentálna kríza vzťahu – Nick a letuška Diane to, pochopiteľne, nezachráni, práve naopak. Samotný lup už potom ani tak veľmi nenudí. Ba nájdete aj sekundy, pre ktoré fanúšikovia tohto žánru chodia do kina – minimálne jednu. Je to záblesk naozajstného prekvapenia, v ktorom na chvíľu zažiari dobré remeslo a talent, hoci ten je v tomto filme tak hlboko zakopaný.