FOTO - LEO RECORDS
"Príliš stará na klavír alebo husle," tak znel prvý ortieľ učiteľov, keď sa jedného dňa v malom ruskom mestečku neďaleko St. Petersburgu rozhodla istá babka zapísať svoju dvanásťročnú vnučku do hudobnej školy. Dievča však chcelo silou-mocou na niečo hrať, a tak jej zavesili na krk harmoniku.
Tridsiatnička Evelyn Petrova dnes na to spomína s úsmevom: "Budeš nenahraditeľná na každej svadbe, povzbudzovala ma babka." Namiesto dedinských zábav však táto originálna speváčka a virtuózka hráva na prestížnych európskych hudobných festivaloch a nedávno vydala pozoruhodný sólový album A Years Cycle (Leo records/Hevhetia 2004).
Petrova spieva a zároveň sa sama sprevádza. Je vlastne ruská obdoba českých speváčok Ivy Bittovej a Radůzy zároveň. S Bittovou ju spája uvoľnené pohrávanie sa s vlastným hlasom a nástrojom, melodické harmonikové pesničky sú zase typické pre Radůzu. Jej skladby prezrádzajú kombináciu klasického vzdelania s chuťou improvizovať.
Nejde o náhodu, Petrova vyštudovala konzervatórium a zároveň dlho spolupracovala s doyenom ruskej scény improvizovanej hudby Vjačeslavom Gujvoronským. Ako členka jeho skupiny sa zároveň po prvýkrát objavilo jej meno na CD.
Na svoj sólový debut si vybrala priliehavý názov Ročné obdobia. Tak ako sa cyklicky mení príroda, mení sa aj hudba - od stíšených lyrických popevkov cez čarovne rozihrané slovné prekáračky s nástrojom až po pasáže, kde silný ženský hlas buráca za zvukov harmoniky ťahanej v najdrsnejších registroch.
Každá z dvanástich skladieb zodpovedá jednému mesiacu. Čo je však zaujímavejšie, spojitosť s kalendárom sa netýka len názvov, ale aj nálady jednotlivých skladieb. A tak pred vami postupne ožíva atmosféra v rôznych kútoch Ruska v príslušnom období roka: úvodný ťahavý December v okolí Pskova, veselé januárové Vianoce v Novgorode, rytmické hrabanie sena v júli v regióne Tverskaja, roztancovaná októbrová svadba niekde na juhu krajiny.
To, čo hrá Petrova, je skôr world music než tradičná ruská ľudová hudba. Korene sú síce pevne zakotvené vo folklóre jej rodnej krajiny, no konáre už nezadržateľne zasahujú do improvizovanej hudby, džezu a klasiky.
A práve to si začína všímať medzinárodné publikum i kritici. Pätnásť rokov od pádu komunistického režimu lipnúcom na Sovietskom zväze je dostatočný čas na to, aby sme si opäť dokázali vychutnať zvukový pôvab ruštiny a to najlepšie z tamojšej kultúry prirodzeným spôsobom aj my.
OLIVER REHÁK
