Legendárny americký bežec na 200 a 400 metrov MICHAEL JOHNSON (na snímke REUTERS) sa v tejto sezóne rozlúčil s aktívnou činnosťou sériou štafetových behov, naposledy víťazne na Hrách dobrej vôle v Brisbane. Pri vyhlasovaní atlétov roka v Monte Carle mu udelili cenu Za dlhoročnú úspešnú kariéru, ktorú pred ním získali iba americká viacbojárka a diaľkarka Jackie Joynerová-Kerseeová, nemecká diaľkarka Heike Dauteová-Drechslerová a ukrajinský žrdkár Sergej Bubka.

Michael Johnson (narodený 13. 9. 1967 v Dallase) vyhral päť zlatých olympijských medailí (tri individuálne, v Atlante 1996 v dvojkombinácii na 200 m i 400 m) a získal deväť titulov majstrov sveta (6 individuálnych, tri v štafetách). Texasan je držiteľom svetových rekordov na 200 m – 19,32 s práve na OH v Atlante a 400 m – 43,18 s z majstrovstiev sveta 1999 v Seville. Oba výkony znamenajú pre súčasných bežcov nedosiahnuteľné méty, rekordu na dvojstovku všetci veštia veľmi dlhý život.

Atlét so svojráznym „sviečkovitým“ držaním tela a drobnejším krokom zaznamenal dve neuveriteľné série. Na 200 m neprehral 32 pretekov za sebou v rokoch 1990 – 1992 (neuspel na OH 1992 v Barcelone pre náhlu nevoľnosť), na 400 m dosiahol 58 víťazstiev za sebou (1990 – 1997!).

Internetová stránka Medzinárodnej asociácie atletických federácií (IAAF) priniesla záznam z jeho tlačovej besedy v Monte Carle. Z otázok a odpovedí sme vybrali:

Ako sa vám páčilo „dlhé zbohom“ v roku 2001?

„Bol to skvelý rok plný zábavy. Skutočne sa mi páčilo, že som mohol ísť na mnohé mítingy a aj na miesta, kde už som bol, ale aj nebol.“

Pripadá vám prechod do športového dôchodku ťažký?

„Bolo to oveľa ľahšie vďaka tomu, ako som to urobil. Na olympiáde v Sydney som získal posledný individuálny titul. Počas minulej zimy som stále trénoval, prirodzene, nie na rovnakej úrovni, takže som uberal pomaly. Keby som prestal hneď po olympiáde, bol by to dosť prudký koniec. Rozlúčkové turné v tomto roku mi odchod do dôchodku uľahčilo.“

Existuje možnosť, že by ste sa vrátili po odchode do dôchodku ako druhý M. J. (Michael Jordan – pozn. red.)?

„Nie, odišiel som. Urobil som všetko, čo som urobiť chcel. Mal som šťastie, že som dosiahol všetky ciele a aj som si uvedomil, že v tejto chvíli nemôžem behať rýchlejšie. To bolo mojím cieľom – behať rýchlejšie a lámať rekordy. A myslím, že hlavným dôvodom môjho odchodu bolo, že som spoznal vhodnú chvíľu. Keby som zabehol štvrtku za 43 sekúnd, na nikoho to už neurobí dojem, hoci okrem mňa to nikto na svete nedokáže, takže viem, že je načase odísť.“

Stanete sa atletickým trénerom či funkcionárom?

„Nebudem atletickým koučom, ale v atletike pôsobiť budem. Práve teraz rokujem o predstave spolupráce s IAAF. Veľká časť môjho tohtoročného turné na rozlúčku pozostávala z organizovania detských charitatívnych akcií. Budem naďalej robiť s deťmi.“