BONN – V hoteli Petersberg pri Bonne sa včera pod záštitou OSN začali rozhovory o budúcnosti Afganistanu. Zúčastňuje sa na nich 32 predstaviteľov štyroch afganskych frakcií. Na výslovné želanie osobitného splnomocnenca OSN pre Afganistan Lakhtara Brahimiho sa na otvorení konferencie zúčastní aj nemecky minister zahraničných vecí Joschka Fischer. Po jeho krátkom príhovore sa nemecká strana z rokovaní stiahne. „Je to výlučne vnútroafganská záležitosť,“ informovalo berlínske ministerstvo zahraničných vecí.

Ťažký terén je pre modré prilby problémom

Za úspech konferencie by sa už považovala dohoda o vytvorení dočasnej vlády, vyhlásil hovorca OSN Ahmad Fawzí na prvom brífingu v Bonne. Ako dodal, vyslanie medzinárodnej mierovej jednotky s mandátom OSN je najlepším riešením zaistenia bezpečnosti v Afganistane. „Najživotaschopnejšou voľbou bude medzinárodná jednotka s mandátom Bezpečnostnej rady OSN,“ vyhlásil Fawzí pred novinármi. Vyslanie modrých prílb do Afganistanu je ale „vzhľadom na ťažký terén a zložitosť situácie vylúčené“, dodal Fawzí. Tretiu možnosť – pôsobenie afganskej jednotky bude podľa Fawzího ťažké zrealizovať v priebehu nadchádzajúcich týždňov. Uvedené tri možnosti Brahímí 13. novembra predložil OSN. Fawzí dodal, že ďalší postup bude musieť schváliť afganská strana. K prípadnému zloženiu mierovej jednotky sa odmietol vyjadriť. „Pozvanie (na účasť v mierovej jednotke) príde, keď sa rozhodne o mandáte Bezpečnostnej rady, ak sa rozhodne,“ dodal hovorca.

V Bonne zostanú, kým sa nedohodnú

Podľa Fawzího prvé kolo rokovaní nie je časovo obmedzené. Môže trvať tri dni, týždeň alebo aj desať dní. „Zostaneme tu tak dlho, kým nedospejú ku konsenzu,“ povedal. Konferencia je prvým krokom päťbodoveho programu OSN, ktorý 13. novembra schválila Bezpečnostná rada. Nikto si však nerobí ilúzie o výsledkoch rozhovorov. Po 22 rokov trvania konfliktu nie je možné dospieť k mierovému riešeniu za 48 hodín, zdôraznil Fawzí. Veľkou prekážkou na dosiahnutie dohody sú mocenské záujmy a protichodné predstavy jednotlivých zoskupení o budúcnosti Afganistanu. Brána k mieru je otvorená len krátko, zdôraznil jeden z diplomatov OSN.

Za najväčší problém sa považuje skutočnosť, že Severná aliancia pozostávajúca väčšinou z Tadžikov a Uzbekov zatiaľ nie je ochotná deliť sa o moc s ostatnými afganskými frakciami. Jej predstaviteľ v Nemecku síce ubezpečil, že v budúcnosti sa musia všetky etniká zúčastniť na budovaní krajiny, vo vnútri Severnej aliancie existujú sily s odlišnými záujmami. A hoci Severná aliancia sa stabilizovala ako momentálne rozhodujúca moc v krajine, väčšina obyvateľstva sa cíti reprezentovaná inými delegáciami, ktoré pricestovali do Bonnu: Paštunmi z Pešávaru, emigrantmi z Cypru, ktorých podporuje Irán či tzv. rímskou skupinou 87-ročného exkráľa Zahíra Šáha.

Autor: VLADIMÍR MÜLLER pre SME