Jeho stupnica sa však ujala na celom svete - prakticky s výnimkou Ameriky vernej Fahrenheitovi. Celsiov teplomer bola sklená rúrka naplnená ortuťou reagujúcou na zmenu teploty zmenou objemu. Dva pevné body pripojenej stupnice odvodil Celsius od bodu varu a bodu mrznutia vody. Anders Celsius prišiel na svet pred tristo rokmi - 27. novembra 1701.

Narodil sa vo švédskej Uppsale a vedeckú dráhu mal predurčenú. Nielen remeslo, ale aj záujem o vedu sa totiž v tých časoch často dedil z otca na syna. Celsius je latinský výraz pre pôvodné rodové meno Högen, čo znamená fara. Malému Andersovi dali meno po oboch starých otcoch - a obaja boli profesormi na uppsalskej univerzite. Magnus Celsius bol matematikom, Anders Spole astronómom. Otec Nils Celsius bol profesorom astronómie. Syn sa rozhodol pre otcov odbor. Už od detstva vynikal v matematike. Profesorom astronómie sa stal ako 29-ročný.

Anders Celsius sa pustil do mnohých projektov, ktoré zďaleka nesúviseli len s astronómiou, hoci svoju srdcovú záležitosť - vesmír a hviezdy - nikdy nezaprel. Ako mladý profesor precestoval Európu, navštívil prakticky všetky významné observatóriá a zoznámil sa so svojimi zahraničnými kolegami. V Uppsale pobudol po návrate len krátko - francúzsky kolega Pierre Loius Moreau de Maupertuis ho v roku 1736 zlákal na slávnu expedíciu do Torney, najsevernejšie položeného miesta Švédska. Cieľom výpravy bolo zmerať tam dĺžku jedného stupňa zemepisnej dĺžky a porovnať ju s meraniami podobnej expedície v Peru. Merania potvrdili, že Zem je na póloch sploštená. Celsius bol jediným astronómom výpravy a účasť na nej ho preslávila.

Astronómovia sa v tých časoch venovali i zemepisným a meteorologickým pozorovaniam. Celsius napríklad zistil, že hladina mora na pobreží Škandinávie klesá - vysvetľoval si to vysokým vyparovaním vody. Spolu s asistentom Olofom Hiorterom pozoroval magnetické účinky polárnej žiary - keď zistili, že spôsobuje vychýlenie ihly kompasu. Celsius sledoval zatmenia Slnka, zvlášť sa venoval meraniu intenzity žiarenia hviezd. Vypracoval si vlastný fotometrický systém. Šlo o tabuľky z priehľadného skla, ktoré ukladal na seba proti svetlu hviezdy, až kým lúč úplne nezadržal.

Teplomer vynašiel Celsius vďaka svojim meteorologickým pozorovaniam. V tom čase už existovalo niekoľko systémov merania teploty. Celsia však možno uznať ako prvého, kto dôkladne otestoval vlastnosti dvoch pevných bodov svojej stupnice a definoval medzinárodne uznávanú teplotnú škálu na vedeckom základe. Za základ si vybral teplotu vody. Snažil sa dokázať, že bod mrazu nezávisí od zemepisnej šírky - ani od atmosférického tlaku. A zistil, že naopak bod varu je od tlaku závislý - čím je tlak nižší, tým nižšia je teplota, pri ktorej voda vrie.

Celsius sa snažil vyhnúť v stupnici záporným číslam. Preto mala pôvodná Celsiova škála opačné „garde“ - ako bod sto slúžil bod mrazu, bod varu vody bol bodom nula. Stupnicu nedlho po vedcovej smrti postavili z „hlavy na nohy“. Voda teda dnes vrie pri stovke a mrzne na nule.

Anders Celsius stihol za svoj krátky život načať mnoho projektov a nie každý dokončiť. Stačil napísať populárnu učebnicu Aritmetika pre švédsku mládež. Už menej sa vie, že písal básne. V jeho pozostalosti sa našiel náčrt sci-fi románu odohrávajúceho sa na hviezde Sírius.

Podarilo sa mu zohnať sponzorov a v roku 1741 si otvoril v rodnej Uppsale Celsiovo observatórium. Existovalo ešte viac než sto rokov po jeho smrti. Jeho zakladateľ sa z neho tešil len tri roky. Zomrel na tuberkulózu len ako 42-ročný. Pochovali ho vedľa starého otca Celsia v kostole Gamla Uppsala.

BAŠA JAVŮRKOVÁ

Zajtra - Alžírčania odhlasovali zákaz strán islamu