Dlhé mlčanie o brutálnych praktikách francúzskych jednotiek počas vojny v Alžírsku sa láme len veľmi opatrne. V posledných mesiacoch sa však objavuje čoraz viac svedectiev, ktoré poodhaľujú pravú tvár francúzskej politiky toho obdobia. Zákony ponechávajú archívy ešte pod zámkom, ale objavilo sa z historického hľadiska hádam najcennejšie, ale zároveň aj najkontroverznejšie svedectvo. Osemdesiattriročný generál vo výslužbe Paul Aussaresses vo svojej knihe Špeciálne jednotky - Alžírsko 1955 - 1957, ktorá vyšla v máji, podrobne opisuje metódy zatýkania, vypočúvania a eliminácie väzňov. Človek poverený operáciou nastolenia pokoja v Alžírsku ako veliteľ 11. výsadkovej divízie, ktorú on sám nazýva „eskadrónou smrti“, priznáva, že má na svedomí desiatky životov - medzi inými aj vtedajšieho šéfa alžírskeho Frontu národného oslobodenia (FLN) Larbiho bin Mihdího.

Pred súdom sa ocitol pre knihu, v ktorej tieto metódy schvaľuje: išlo vraj o boj proti terorizmu a odhalenie série pripravovaných atentátov proti francúzskym objektom v Alžírsku. Za obvinenie zo schvaľovania vojnových zločinov, ktoré proti nemu vznieslo niekoľko skupín na ochranu ľudských práv, mu hrozí päť rokov väzenia a pokuta 300-tisíc frankov.

Za samotné spáchanie týchto činov už generál súdený byť nemôže. Neboli klasifikované ako „zločiny proti ľudskosti“ (genocída a etnické čistky). Na vojnové zločiny z alžírskej vojny sa vzťahuje amnestia z roku 1968.

„Mučenie bolo v čase vojny užitočné a potrebné. Som presvedčený, že všetky armády sveta ho používajú aj dnes,“ povedal Aussaresses nedávno v rozhovore pre denník Parisiene. Keby mal teraz v rukách bin Ládina, neváhal by urobiť to isté, dodal.

Kniha aj samotný proces, ktorý bude trvať tri dni, je pre exgenerála prestížnou vecou - chcel reagovať na diskusiu vo francúzskej spoločnosti, ktorá je zvlášť v posledných mesiacoch veľmi kritická k tejto fáze francúzskej histórie. „Bol som len obyčajným vojakom, ktorý si robil svoju prácu pre Francúzsko, pretože ho Francúzsko o to žiadalo,“ vyhlásil. Násilie na väzňoch mu nespôsobovalo vnútornú dilemu: „Zvykol som si,“ hovorí v jednom z rozhovorov. Istý francúzsky historik označili Aussaressesovu knihu za „pamäti masového vraha“.

Po Alžírsku generálova kariéra ďalej stúpala. Prezident Jacques Chirac ho však v júni zbavil titulu veliteľa Čestnej légie - pobúrený jeho vyhláseniami. Aussaresses vždy tvrdil, že konal s vedomím a so súhlasom vojenských a politických orgánov. Ministrom spravodlivosti bol v tom čase socialista Francois Mitterrand. Miera jeho osobnej zodpovednosti ostáva zatiaľ jednou z veľkých záhad novodobej histórie Francúzska.

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ