j organizácie al-Káida.

Misia takmer dvoch tisícok amerických vojakov námornej pechoty je utajená. Okolo celej akcie je ticho a väčšina informácií je v rovine dohadov. Isté je len, že Američania vyslali do okolia Kandaháru po prvý raz od začiatku útokov regulárne pozemné jednotky. Podľa odborníkov je to jasný signál, že v Afganistane sa začína finále.

Američania nepochybne menia taktiku. Po siedmich týždňoch bombardovania a podpory miestnych protitalibanských jednotiek sa do vojny na zemi zapoja aj americkí vojaci. Bombardovanie sa s najväčšou pravdepodobnosťou nekončí, Washington sa však môže na zemi spoliehať na vlastných ľudí.

Doteraz mal v Afganistane niekoľko desiatok vojakov špeciálnych jednotiek. Tí väčšinou pomáhali určovať ciele pre bomby a spolupracovali s opozíciou. Aj naďalej by mali bojovať bok po boku. Američanom totiž chýbajú skúsenosti a znalosť terénu. Nie sú však už ich jedinou možnosťou.

Námorná pechota je totiž celkom iná sila ako špeciálne jednotky. „Mariňáci“ sú trénovaní na normálnu pozemnú vojnu, ale aj na špeciálne zásahy. Najväčší rozdiel je vo výbave. Môžu útočiť zo zeme, ale aj zo vzduchu. Dokážu sa veľmi rýchlo presúvať a môžu bojovať na relatívne rozľahlom území. K dispozícii totiž majú aj bojové vrtuľníky a obrnené vozidlá.

Vojenskí experti sa zhodujú, že poslaním pozemných jednotiek bude najmä pomôcť nájsť bin Ládina, lídrov al-Káidy a Talibanu. Nie dobytie Kandaháru. V úzkych uliciach mesta totiž číha nebezpečenstvo. Skrýva sa tam údajne viac ako 20 000 talibanských vojakov.

Ale ani príchod pozemných jednotiek neznamená, že chytenie bin Ládina a jeho teroristov je už teraz hračka. Kandahár podobne ako Kunduz pravdepodobne padne a hľadaní tam v tom čase už dávno nebudú. Skrývajú sa v horách a podzemných bunkroch. A tam sa bude rozhodovať. Poľovačka na Usámu bin Ládina sa vlastne len začína.