PRAHA - Bolo to normálne a usmievavé dievča a malo aj literárny talent. Nedávno by bola oslávila 75. narodeniny. Svojho času sa nemecké židovské dievča Anna Franková nijako nelíšilo od svojich vrstovníčok. Druhá svetová vojna všetko zmenila. Štvrtý septembrový deň pred 60 rokmi rozhodol, že útla čiernovlasá Anna rozšírila zoznam 1,5 milióna detí zavraždených nacistami za druhej svetovej vojny. Vtedy prezradili amsterdamský úkryt, v ktorom sa rodina dievčaťa ešte s ďalšími ľuďmi skrývala pred nacistami.

Franková zahynula v koncentračnom tábore a zostal po nej len zápisník, ktorý si v úkryte písala. Po vojne vyšiel knižne a obsahuje spomienky, úvahy, nenaplnené túžby i každodenné zážitky dievčaťa. Nie je mnoho kníh, ktoré by sa dočkali vydania a prekladov a ktoré by tak hlboko otriasli svedomím Európy.

Anna sa narodila 12. júla 1929 vo Frankfurte nad Mohanom v židovskej rodine bankového úradníka Otta Franka. Keď mala štyri roky, k moci sa dostal Adolf Hitler a štvorčlenná rodina (Anna mala ešte staršiu sestru Margot) utiekla do Holandska. "Od mája to s dobrými časmi začalo ísť z kopca: najprv vojna, potom kapitulácia a vpád Nemcov a pre nás Židov nastala bieda," popisuje Anna začiatok zlých časov v polovici roku 1940. Úkryt v zadnom trakte amsterdamského domu, v ktorom sídlila firma Opekta založená Ottom Frankom, budovali jej prezieraví rodičia vyše roka.

Po tom, čo hrozba transportu začala byť aktuálna, sa rodina Frankovcov 5. júla 1942 do úkrytu presťahovala a v izolácii prežila viac než dva roky. K nim sa pripojila rodina bývalého Frankovho obchodného partnera a jeden židovský zubár - dohromady osem ľudí. V septembri 1944, keď úkryt prezradili, jeho obyvateľov transportovali do koncentračných táborov a smutný osud mali i dvaja muži, ktorí štvancom pomáhali. Až na otca Anny všetci ľudia z úkrytu zahynuli. Annu a Margot poslali do Bergen-Belsenu, kde v marci 1945 krátko za sebou zomreli na týfus - o mesiac neskôr tábor oslobodila Červená armáda.

Posledné riadky napísala Anna tri dni pred zatknutím. Zápisník našli na podlahe dve zamestnankyne Opekty, ktoré pomáhali Frankovcom v najhorších časoch, a tie zápisník aj po vojne odovzdali Frankovi. Otec Anny, ktorý sa vrátil do Amsterdamu z Osvienčimu, zomrel v roku 1980.

Zápisník má niekoľko verzií. Autorka totiž pôvodné zápisky neskôr prepracovala a literárne vylepšila. Prvé vydanie vyšlo v roku 1947, ale prvý holandský vydavateľ z knihy odstránil sexuálne názory mladej autorky. Jej otec zasa nesúhlasil, aby sa čitatelia dozvedeli, že si podľa dcéry nerozumel so svojou ženou. Až neskôr vyšli kompletné zápisky. Originálne zoznamy svojej dcéry odkázal Frank v testamente Holandskému štátnemu ústavu pre vojnovú dokumentáciu v Amsterdame.

Denník Anny Frankovej preložili do vyše päťdesiatich jazykov a predalo sa ho vyše 25 miliónov výtlačkov. Dom na amsterdamskej ulici Prinsengrachte, kde sa Anna s rodinou ukrývala, navštívi ročne asi 800-tisíc ľudí. Podľa rakúskej spisovateľky Melissy Müllerovej, autorky jedného zo životopisov Anny, skrývaných Židov nacistom prezradila upratovačka z domu na Prinsengrachte. Britská spisovateľka Carol Leeová zasa tvrdí, že to bol jeden z bývalých obchodných partnerov Otta Franka.

Pravdu stále hľadá Holandský štátny ústav pre vojnovú dokumentáciu.

Autor: DAVID PREISLER, čtk