V nedeľu večer - v čase bohoslužieb - vybuchli bomby pred štyrmi kostolmi v Bagdade a jedným v Mosule. Zomrelo najmenej 11 ľudí, mnohí boli zranení. Zdesenie vyjadril pápež aj najvyšší šíitsky duchovný ajatolláh Sistání.
Od pádu Saddáma Husajna to bolo prvýkrát, keď niekto cielene útočil na irackých kresťanov. Vláda z útokov upodozrieva spojku al-Káidy v krajine Jordánca Abú Músa Zarkávího. Analytici sú menej konkrétni a špekulujú, že môže ísť o útok fanatikov, ktorí kresťanov nenávidia, lebo predávajú alkohol. Nevylučujú však ani, že je to odkaz kresťanským krajinám, z ktorých mnohé majú v Iraku vojakov. V deň, keď vybuchovali kostoly v Iraku, dostalo zväčša katolícke Taliansko odkaz, že ho čakajú kaluže krvi.
Izraelský spravodajský server Debkafile pripomína fatwu, ktorá od decembra 2002 koluje po internete. Za ciele útokov označuje Turecko, Španielsko, Taliansko (Vatikán) a Rakúsko - s výnimkou Turecka (ktoré tiež zradilo islam) kresťanské krajiny, v ktorých mali kedysi moslimovia svoje panstvo alebo ktoré ich porazili.
Aj keď sa nedeľné násilie na irackých kresťanov nemusí pretaviť do útoku na európskej pôde, je jasné, že iracká vláda má o problém viac. V relatívnom závetrí žijúci kresťania sa stali ďalšou ohrozenou skupinou.
Za Saddáma mali viac náboženskej slobody ako útláčaní šíiti. Jeden z nich Tárik Azíz bol dokonca dlho jedným z najvyšších predstaviteľov režimu. Teraz začínajú trpieť. "Je možné, že títo útočníci si myslia, že sme neveriaci, lebo sme kresťania tak ako Američania," povedal agentúre Reuters taxikár Imad.
Útoky na kresťanov poslúžia tým, čo chcú ešte viac prehĺbiť spory medzi jednotlivými irackými náboženskými skupinami. To je hlavný cieľ Zarkávího: je spájaný s nábožensky či etnicky motivovanými útokmi na šíitov či Kurdov. Globálne však napáda všetkých, čo majú niečo s Američanmi. Kresťania, ktorí s nimi vyznávajú spoločnú vieru, sú ideálnym terčom.
JANA MIKUŠOVÁ
