li obeťou stresu.
Stres je reakcia ľudí na neúmerný tlak. Nie je to ochorenie, ale ak je intenzívny a dlhotrvajúci, môže viesť k fyzickým a psychickým poruchám - k depresiám, nervovému zrúteniu, alebo ťažkostiam so srdcom.
Stále väčším problémom sa stáva stres prežívaný v práci.
Podľa Európskej agentúry pre bezpečnosť a zdravie pri práci trpí pracovným stresom v krajinách Európskej únie 41 miliónov pracovníkov vo všetkých sektoroch. V rámci prieskumu pracovných podmienok v EÚ, ktorý v roku 1996 uskutočnila Európska nadácia, u 28 percent zamestnancov zaznamenali zdravotné problémy spojené so stresom - na všetky choroby, ktoré vznikli v súvislosti s pracovným stresom pripadá v rámci EÚ 600 miliónov stratených pracovných dní ročne.
Dôsledkom tejto situácie je väčšie množstvo chorôb, nižšia pracovná výkonnosť a aj vyššie náklady zamestnávateľov.
Podľa správy Európskej nadácie problém pracovného stresu obyčajne súvisí so zlým plánovaním a riadením práce. Okrem toho súčasné rýchle zmeny vo svete práce a v organizácii práce zintenzívňujú problém stresu. Správa upozorňuje na nevyhnutnosť riešiť túto situáciu a ako nástroj navrhuje cyklus riadenia rizika, ktorý je "systematickým procesom identifikácie nebezpečenstva, analyzovania a riadenia možných rizík a zabezpečovania ochrany pracovníkov".
Mnohé vonkajšie prejavy stresu sú pritom ľahko pozorovateľné. Dobrý vedúci by sa mal neoficiálne zaujímať aké problémy sa na pracovisku vyskytujú, mal by si všímať zmeny v nálade alebo správaní zamestnancov - napríklad zhoršenie vzťahu s kolegami, podráždenosť, nerozhodnosť, problémy s disciplínou, absenciu alebo zníženú výkonnosť.
Pracovný stres totiž nie je symptómom osobnej slabosti zamestnanca, ale organizačných problémov.
Spôsoby reakcií na stres
Bagatelizovanie: Poviete si: "Nie je to až také hrozné!" Výhodou je krátkodobá úľava ale nemotivuje k zmene.
Odvedenie pozornosti: Myslíte na niečo iné. Opäť vedie ku krátkodobej úľave ale nič nerieši.
Sebaobviňovanie: "Vždy všetko pokazím!" Takáto sebakritika väčšinou nevedie k náprave problému, vedie skôr k vyhýbaniu sa riešeniu situácie.
Vyhýbanie sa: Ak sa začnete stresovým situáciám vyhýbať, budete zažívať stále väčší stres aj pri menej závažných udalostiach. Každým vyhnutím sa klesá vaše sebavedomie.
Rezignácia: Môže priniesť krátkodobú úľavu, ale vedie k depresii, apatii a pasivite.
Náhradné uspokojenie: Radšej sa najete, fajčíte viac, alebo začnete brať lieky. Problém sa nerieši namiesto toho sa vytvárajú ďalšie problémy.
Urobiť niečo pre zdravie: Idete si zabehať alebo zaplávať. Pohybom prichádza k odbúravaniu stresových hormónov. Nie je riešený problém, ale stres áno a to pomáha vášmu telu.
Sebapotvrdenie: Venujete sa iným veciam, ktoré vám idú lepšie. Výhodou je posilnenie sebavedomia. Problém to nerieši, ale pomáha zvládnuť.
Ruminácia: Vraciate sa k problému. Niekedy môžete prísť na riešenie, ale väčšinou ruminácia iba predlžuje stres a vedie k depresii.
Uzatváranie sa: Ak prestanete komunikovať, zostanete bez opory a nemáte možnosť prebrať problém z viacerých hľadísk.
Sociálne opatrenie: Podelíte sa s niekým o starosti a obavy. Uľaví sa vám a môže pomôcť k zmene pohľadu na situáciu.
