Ochranári si myslia, že protipovodňová ochrana, ktorú robí štát, problémy s vodou ešte zhoršuje. Hydrológ Michal Kravčík, nositeľ Goldmanovej ceny za životné prostredie, hovorí, že návrhy vlády sú orientované len na technické riešenia - zvyšovanie hrádzí, kanalizácie tokov.

"Napríklad v Renčišove, v Jarovniciach vybudovali doslova tobogany. Vytvorili podmienky na rýchlejší splach vody, aby čo najrýchlejšie odišla," povedal Kravčík. Pri Jarovniciach je síce nové betónové koryto, "ale povodňová vlna sa ešte dramatickejšie posiela nižšie".

Takáto protipovodňová ochrana len vyháňa vodu rýchlo preč, ale podľa Kravčíka nerieši problém tam, kde vzniká. "Keď kvapky vody padajú do povodia, treba vytvoriť podmienky, aby sa čo najdlhšie zdržali v krajine," povedal. "Potom nebudú problémy s povodňami, so suchom a krajina bude pekná."

Jeho slová potvrdzuje aj Peter Kišiday, starosta Obišoviec, ktorými preteká nenápadná riečka Svinka a hneď za dedinou ústi do Hornádu. Pred šiestimi rokmi zaplavila v obci 22 rodinných domov.

Starosta má pocit, že vody bolo ešte viac ako vtedy. "Na hornom toku Svinku zregulovali a teraz to všetko zhučalo k nám." Obec mala šťastie, že pred mesiacom v nej začali rozširovať koryto. "Napriek tomu zaplavilo desať domov, takmer všetky studne a žumpy," hovorí Kišiday.

Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Peter Stanko je však presvedčený, že na Slovensku máme "perfektnú" koncepciu, stratégiu, aj dlhodobú tradíciu údržby tokov.

Hrádze, korytá, aj "manažment hlavných tokov" máme podľa Stanka dobré, ale problém je v krajine. "V lesohospodárstve, poľnohospodárstve, nekontrolovanej výstavbe. V obciach zahladzujú rigoly, stavajú sa mostíky, príliš sa tlačí voda do veľkých tokov, urýchľuje sa odtok," hovorí.

Autor: rf, sen