"Keby Hannah Arendtová neexistovala, pravdepodobne by sme ju napokon museli vymyslieť. Jej život je totiž parabolou, a to nielen našej doby, ale niekoľkých storočí európskeho myslenia a skúseností," píše Ernest Gellner v recenzii na knihu Hannah Arendtová: Z lásky k svetu od Elisabeth Young-Bruehlovej. Ako zdôrazňuje v editoriali Samuel Abrahám, kniha sa už po prvom vydaní stala klasikou a nielenže nebola prekonaná, ale je nepravdepodobné, že by niekto dokázal napísať o Arendtovej niečo lepšie. Autorka, tiež významná filozofka, bola totiž jej študentkou, doktorandkou a neskôr blízkou priateľkou, a tak nielen dôverne poznala subjekt svojej knihy, ale ako spoluzakladateľka newyorského Centra Hannah Arendtovej mala prístup k všetkým dokumentom, korešpondencii a publikáciám. Rozsiahly blok obsahujúci aj ďalšie recenzie na knihu (u nás vyšla vo vydavateľstve Agora) i esej Danu R. Villu, sa snaží aj o objasnenie "intelektuálneho škandálu", v ktorom Arendtová vystupuje ako žiačka, milenka a apologétka filozofa Martina Heideggera, známeho aj svojím zapletením sa s nacistickým režimom. Tému čísla uzatvára zoznam základných diel Hannah Arendtovej.
"Vybral som sa do krajiny, o ktorej som dobre vedel, že pôda je tam neistá a na každom kroku sa môže prepadnúť," hovorí Miroslav Marcelli v úvode svojej knihy Príklad Barthes. "Chcel som týmto terénom prejsť, chcel som ho premeniť na cestu, ktorá vedie ďalej, na časť itineráru, ktorý pokračuje aj za hranicami jedného diela." K & K ponúka s odstupom času od vydania knihy aj diskusiu Jany Plichtovej, Egona Gála, Františka Novosáda a Martina Kanovského s Miroslavom Marcellim o tejto publikácii. (ba)
