BRATISLAVA - Málo nás, málo nás, poď aj ty medzi nás, žobronili slovenskí olympijskí šéfovia. Podľa neprajníkov aj preto, aby sa viacerí z nich zviezli do Grécka, lebo funkcionárska časť olympijskej výpravy v zmysle predpisov nesmie presiahnuť 55 percent počtu športovcov.

Na Hry XXVIII. olympiády napokon cestuje šesťdesiat štyri športovcov. A to Slovenský olympijský výbor pri niektorých prižmúril oko, lebo úplne nesplnili schválené domáce kritériá.

V Aténach budeme mať menej o sedem športovcov ako v slovenskej premiére pod piatimi kruhmi v Atlante 1996 a o takmer pol stovky (!) ako nás pred štyrmi rokmi reprezentovalo v Sydney.

"Tam sme však mali tri kolektívy, kým do Atén sa neprebojoval ani jediný," pripomína šéf našej misie na OH 2004 Vladimír Miller. "Odrátajte si zo sydneyského počtu 18 futbalistov, 13 vodných pólistov a 12 basketbalistiek a dostanete číslo, ktoré sa blíži aténskemu."

Naozaj: 112 - 43 = 69. Ale nech by sme si aj odmysleli kolektívne hry, zostupný trend zostáva: Atlanta - 71, Sydney - 69, Atény - 64.

,,To je obraz nášho športu," krčí ramenami slovenský olympijský šéf František Chmelár. "A mám vážne obavy o jeho budúcnosť. Vyplývajú z podmienok, aké má slovenský šport."

Je to v peniazoch? stojí otázka. "Aj v nich, ale nielen," odvetí.

Špička neplače - a nezamestnaní?

Aténska olympiáda vyjde Slovensko papierovo asi na 134 miliónov korún. Samo vyslanie a pobyt výpravy nestojí ani tretinu. Vláda na ňu na tento rok schválila 26 miliónov, ktoré s deviatimi uvoľnenými v predchádzajúcich dvoch rokoch a deviatimi, ktoré pridal SOV, dáva dokopy 44 miliónov.

Všetky sa ani neminú. "Zrejme čosi štátnemu rozpočtu ušetríme," odhaduje Chmelár. Akurát netuší, z čoho zaplatí sľúbené prémie za prípadné medaily, ktoré sa SOV zaviazal hradiť z peňazí získaných od sponzorov. Ibaže ich nemalú časť bude musieť dať verejnoprávnej televízii za reklamu, o ktorej si myslel, že bude súčasťou mediálnej spolupráce.

Olympiády už dávno nie sú podujatiami, na ktorých sa zúčastňuje každý, kto chce a na to má. Kvalifikačné kritériá sú čoraz prísnejšie a konkurencia čoraz silnejšia.

Hlavný balík peňazí, kľúčovo z verejných zdrojov, smeroval na prípravu a materiálne i technické zabezpečenie športovcov v rámci projektu Top Tím. Zbraň pre strelca či loď pre vodáka nie je lacný špás - nespadne z neba a členstvo v olympijskom Top Tíme núka svetovým esám v sponzorsky menej atraktívnych športoch možnosť získať na to aspoň časť financií.

"Špičkoví slovenskí športovci sú solídne zabezpečení. V tomto smere sa svetu vyrovnáme," uznáva kanoistický tréner Tibor Soós.

Muž v pozadí úspechov komárňanského štvorkajaku, vlajkovej lode nášho športu, hovorí o tých, ktorí patria do svetovej špičky a majú v Aténach medailové šance. Účasť na olympiáde si však vybojovali aj takí, ktorých ambície nesiahajú k nebu a doma majú úplne prízemné starosti, lebo sú nezamestnaní - ako chodec Verkin či zápasník Pecha.

Na mlaď dávame hanebne málo

"Keby som začal na tému medicínskej starostlivosti a vedeckých poznatkov, a to aj v prípade tých najlepších, bola by to už iná reč. V nej zaostávame za svetom o konskú hlavu," pokračuje Soós. Hneď však pripomína, že to sú drahé veci. "Nebolo by rozumné špičke brať, ale - keby záležalo na mne - ostatné prostriedky by som radšej investoval do športovej prípravy mládeže," dodáva.

Soósov názor vonkoncom nie je ojedinelý.

"Chýba koncepcia rozvoja športu, mládežou počnúc. To, čo bolo, padlo a to, čo je, nestačí," myslí si tréner vodnopólovej reprezentácie Ondrej Gajdáč. "Pritom dnes treba mlaď oveľa viac motivovať, aby sa športu venovala, než v minulosti, keď mala obmedzenejšie možnosti zábav a bola menej rozhýčkaná."

Z objemu financií, ktoré na Slovensku dáva štát na šport, ide na financovanie výberu a prípravy talentovanej mládeže iba omrvinka. Podstatne menej ako v okolitých krajinách. Podľa analýzy, ktorú predložila komisia SOV, je to v prepočte na obyvateľa necelých 22 korún, iba polovica z toho, čo sa na túto oblasť dáva v Česku (44 Sk) a ani nie jedna šestina toho, čo na mlaď dávajú v Maďarsku (148 Sk).

"Desaťročný chaos," glosuje situáciu v starostlivosti o talenty podpredseda SOV a šéf aténskej olympijskej misie Vladimír Miller. Vie, o čom hovorí, v civile je riaditeľ športového gymnázia. "V kanoistike to tak necítiť, boli sme predvídavejší, ale celkove v slovenskom športe desať rokov meškáme - najmä v kolektívnych odvetviach," dodáva Soós.

Kolektívne hry: slzy na plač

V nich Slovensko stojí priam na zaplakanie.

"Už aj slovenský ženský basketbal si vzal odpočinkové obdobie," smutne skonštatoval športový riaditeľ Medzinárodnej basketbalovej federácie Ľubomír Kotleba, keď nedávno vo vlasti sledoval juniorský európsky šampionát. "Jeho dobré časy predčasne skončili kvôli ľuďom, ktorí sa zubami-nechtami držali svojich predstáv. Ak sa osobnosti nezačnú navzájom uznávať, ťažko sa pohneme dopredu," myslí si nový šéf slovenského basketbalu Pavol Barňák, hýriaci nápadmi, ako von z krízy. Aj on však ich kľúčovo hľadá v popularizácii športu medzi mládežou, v školách a v regiónoch. Za tragédiu pokladá, že mnohé extraligové kluby sa zbavili mládežníckych družstiev a "pyramidálna stavba športu patrí minulosti".

"Podmienky klubov sa ustavične zhoršujú, z roka na rok žijú ťažšie a ťažšie," nediví sa pólový kouč Gajdáč. "Šport je u nás podhodnotený - viac sa o ňom rozpráva, ako sa preň koná."

Spolková sféra je džungľa

S nadhľadom rozmýšľajúci funkcionári sú schopní zhodnúť sa na kľúčových príčinách. Už však nie na spoločnom postupe. Spolková sféra je dnes džungľa a štát sa k nej tak správa. Aj tí, čo sú mu podriadení. Napríklad, verejnoprávna televízia.

"Kým aspoň najväčšie športy, predovšetkým kolektívne, a zopár individuálnych nebudú schopné postupovať v zhode, nič nevybojujú - bez televízie sa nepohneme," myslí si tenisový generálny sekretár Igor Moška.

Podľa Soósa, "peňazí v športe nie je nikdy dosť, ale v momentálnej slovenskej ekonomickej situácii by bolo asi neseriózne žiadať naň od štátu viac". Ale jedným dychom dodáva: "Štát by však mal športu vrátiť lotérie, ktoré mu nespravodlivo zobral. Potom by - podobne ako v Čechách - nebol tak závislý od aktuálnych vlád."

V čom je pes zakopaný

1. vo financiách: ich množstve, ale najmä rozdeľovaní a absolútnej závislosti od štátu, ktorý odňal športu ich kľúčový zdroj (lotérie)

2. v štruktúre športových spolkov: hotový babylon

3. v koncepcii rozvoja športu: ani jednu, ktoré štát vypracoval, hnutie neprijalo za svoju

4. v športových funkcionároch: ich kvalite, neúprimnosti, neschopnosť koordinovaného postupu

5. vo verejnoprávnej televízii: správa sa ako komerčná a neguje domáci šport

6. v politikoch: šport ich zaujíma len v ojedinelých chvíľach úspechov

Čo stoja Slovensko OH

(Zdroj: Vládny materiál Zabezpečenie prípravy a účasti SR na OH 2004, údaje v miliónoch Sk.)

Počty slovenských športovcov na OH

Na OH v ére slovenskej samostatnosti ešte nikdy naši športovci neštartovali v bedmintone, bejzbale, hádzanej, jazdectve, lukostreľbe, modernom päťboji, pozemnom hokeji, softbale, šerme a volejbale.

Kde sa narodili Slovenskí

aténski olympionici sa narodili v 29 mestách, najviac: