Ikar - Odeon, Bratislava, preložil Vladislav Gális
Román amerického spisovateľa, esejistu a scenáristu popisuje príbeh univerzitného profesora Davida Zimmera, ktorého život fatálne zmenia dve veci: najskôr tragické letecké nešťastie, ktorého obeťami sa stane aj jeho manželka so synmi, a neskôr jeden nemý film. Aby potlačil bolesť zo straty rodiny, profesor sa vrhne do práce na knihe o tajuplnom filmárovi, no zaskočí ho list s prekvapivou ponukou na osobné stretnutie.
Margita Nižňanská: Cesta za nádejou
Slovart, Bratislava
Dojímavé autentické svedectvo z čias celosvetovej hospodárskej krízy - listy autorkinho otca, ktorý sa stal vysťahovalcom. Jej matka niesla trpký osud osamelej ženy, čakajúcej i dúfajúcej. V tomto položení nebola sama. Otcovia rodín húfne odchádzali do vysneného raja - do Ameriky, Kanady, Argentíny. Jediným cieľom, ktorý ich tam viedol, bolo získať robotu, zarobiť a vrátiť sa domov alebo odviezť rodinu za more. Mnohým sa sen splnil. Mnohí tam naveky zablúdili a na svojich zabudli. A mnohí zomreli, zabudnutí, očakávajúci, sami.
Jean Renoir: Můj život a mé filmy
Academia, Praha, preložila Tereza M. Horváthová
Spomienky francúzskeho filmového režiséra Jeana Renoira, autora slávnych filmov, ako je Nana, Dievčatko so zápalkami, Noc na križovatke, Pravidlá hry, Muž z juhu a mnohých ďalších. Jean Renoir, syn slávneho impresionistu Augusta Renoira sa odmalička pohyboval vo vypätom umeleckom prostredí a aj neskôr, pri práci na svojich filmoch, sústredil okolo seba najlepších francúzskych a svetových hercov a filmových tvorcov.
Vo svojich spomienkach sa podrobne vracia k šťastnému detstvu, prvým filmovým réžiám, stretnutiam s hercami a umelcami, ktorí ho najviac ovplyvnili, ale i k menej šťastnému americkému obdobiu za vojny a po nej. Jeho kniha je nielen fascinujúcim dokumentom doby, ale i jedinečným záznamom Renoirových tvorivých metód a veľmi osobitých názorov.
Právo ženy? Štúdie o problematike interrupcií
Kalligram, Bratislava
Problém, ktorý hýbe celou našou spoločnosťou, otázka práva ženy na rozhodovanie o prerušení tehotenstva je ústrednou témou tejto publikácie. Jednotlivé štúdie sa vyslovujú za i proti, autori a autorky (Ph. Footová, J. J. Thomsonová, L. W. Summer, W. Quinn, R. Dworkin a J. Kiss) zanietene obhajujú svoju pravdu. Kniha nechce byť arbitrom, ale poskytuje priestor a podnety na zamyslenie.
Ján Kamenistý (ed): Ave, Laura (Najkrajšie sonety o láske)
Motýľ, Bratislava
Sonet pri svojom zrode slávil ženy, ktoré milovali tí, čo sonety písali. Jedným z najväčších majstrov sonetov bol Francesco Petrarca, ktorý stál pri zrode novovekej ľúbostnej lyriky - ako výrazu túžby, čo sa chce naplniť. Jeho slávne Sonety pre Lauru (odtiaľ názov výberu) sa ešte aj dnes prihovárajú ľúbeným i zaľúbeným. Sonet vznikol v trinástom storočí v Taliansku, jeho prvými autormi boli básnici sicílskej školy, toskánskeho "sladkého štýlu", provensálski trubadúri.
Vo svojom vývoji sa venoval rozmanitým témam, pôvodne však bol básňou o láske, skladal hold láske vášnivej i neopätovanej. Sonety písali všetci významní svetoví básnici a svojich autorov majú aj v slovenskej literatúre.
Ľubomír Víťazka: Láska na lízing (textappeal)
Knižné centrum, Žilina
"Jedného dňa stalo sa / Že som si dal do nosa / Pristúpil som od slov k džinom / Vraví priateľ pri fľaške / Hlavy máme priťažké / Budeme však dobrým tímom," veršuje v jednej z básní svojho literárneho debutu Ľubomír Víťazka. Patrí ku generácii autorov neskoro debutujúcich, hoci jeho aforizmy, epigramy či fejtóny poznajú čitatelia viacerých časopisov. (ba, her)
