Petra Greenwaya a Chiharu Shiota prišiel na rad svetielkujúci labyrint, ktorý obaľuje holé múry chrámu do modro-červeného plášťa. Jeho autorom je Erwin Redl, rakúsky multimediálny umelec žijúci v New Yorku.

Pri vstupe si ohúrený zrak návštevníkov kostola len ťažko zvyká na desiatky tisíc farebných bodov. Do výšky sa ťahajúce stĺpy svetla sa v stredobode štyridsaťmetrovej kupoly stretajú v kruhu, a umožňujú nezvyčajnú prechádzku zmeneným priestorom. "Veľa ľudí sa cíti ako vo virtuálnej realite uprostred mojich obrovských inštalácií," potvrdil pre SME Redl. Po vaniach, kufroch a nemocničných lôžkach rozložených uprostred kostola prichádza metóda reverse-engeneeringu, ktorá na nepoznanie zmenila tvár miesta.

"Abstraktné logické štruktúry programovania a jeho nezávislosť od takmer akejkoľvek skúsenosti ma vždy fascinovali. Stalo sa to takmer obsesiou - skúmať, ako môže niečo, čo je odstránené z našich zmyslov, vyvolať takú zmyselnú reakciu," tvrdí Redl, ktorý vyštudoval hudobnú kompozíciu a elektronickú hudbu na Hudobnej akadémii vo Viedni a digitálne umenie na School of Visual Arts v New Yorku. Venoval sa digitálnym inštaláciám, až kým výstava Freda Sandbecka v Dia Centre v New Yorku v roku 1997 nezmenila jeho zmýšľanie. "Hneď na druhý deň som vyhodil všetky svoje počítače a začal som s vešaním lán s diódami zo stropov. Fredove diela kombinovali v sebe mne blízku vášeň pre abstrakciu a zároveň zovňajšok architektonického rozmeru."

Laná v St.-Marie Madelaine skrývajú spolu až 80-tisíc rôznych svetiel, každá z 20-tisíc žiariviek totiž svieti dvoma smermi a plynule mení svoju farbu z modrej na červenú a späť. Každý svietiaci bod tak má štyri individuálne svetlá. "Len som si jednoducho privlastnil barokovú oblosť a zvýraznil zvislosť centrálnej lode," hovorí o lillskej inštalácii Redl.

"Celý projekt je vlastne akýmsi návratom do tradičných estetických konceptov renesancie a baroka, kde je svetlo stredobodom pozornosti." Podľa neho podobné svetelné efekty využívali renesanční a barokoví architekti, avšak s prírodným svetlom. To sa odrážalo od skiel kostolných okien, aby osvietilo interiér pokrytý farebnými výjavmi z písma.

Svetlo sa tu stáva božím prostriedkom oslobodenia od utrpenia a zatratenia.

Autor: Lille