Družica má pomôcť vyriešiť mnoho zatiaľ nezodpovedaných otázok o Merkúre. Ten je medzi takzvanými terestriálnymi planétami (Zemi podobné "kamenisté" planéty: Merkúr, Venuša, Zem a Mars) nielen tým najmenším, ale hlavne najmenej prebádaným objektom.
Expertov zaujíma hlavne to, ako planéta vznikla, ako sa vyvíjala, aké je jej geologické zloženie, prečo je taká hustá a nakoľko sa podobá Zemi. Údaje o tom, ako Merkúr vznikol a ako sa následne vyvíjal, môžu veľa prezradiť i o histórii Zeme a ďalších planét.
K potrebným meraniam a fotografovaniu bude Messenger môcť využiť najprv v rokoch 2008 a 2009 tri prelety okolo planéty, v marci 2011 by potom mal približne počas jedného pozemského roka vstúpiť na obežnú dráhu okolo nej. Družica počas cesty obehne nielen Merkúr, ale i Zem a Venušu. Sonda tak na zrýchlenie využije pôsobenie gravitačných síl všetkých troch planét a ušetrí tým palivo.
NASA naposledy vyslala sondu k Merkúru pred 30 rokmi. Družica Mariner 10 sa v priebehu rokov 1974 a 1975 celkom trikrát priblížila k planéte. Podarilo sa jej urobiť mnoho snímok a poslať na Zem veľa ďalších informácií, tie sa však týkali len jednej polovice povrchu Merkúru.
Messenger vážiaci 1,2 tony je okrem iného pokrytý špeciálnym keramickým obalom, ktorý mu má pomôcť prekonať extrémne teploty. Na povrchu Merkúru klesá v noci teplota asi na mínus 180 stupňov Celzia a, naopak, počas dňa sa vyšplhá na asi 450 stupňov.
Vedci sa domnievajú, že Merkúr je aspoň z dvoch tretín zložený zo železa. Aj napriek zmienenému extrémnemu podnebiu špekulujú, či niekde na povrchu Merkúru neexistuje zamrznutá voda. Na rozdiel od Zeme sa totiž Merkúr neotáča okolo naklonenej osi, a preto je možné, že dná niektorých kráterov na južnom a severnom póle môžu byť v trvalom tieni. Je tam teda trvalo mráz, a mohla by tam byť i zamrznutá voda. (čtk)
