BRUSEL, BELEHRAD, DEBELDE - NATO včera súhlasilo s tým, aby sa do nárazníkovej zóny Kosova pozdĺž časti macedónskej hranice, kde sa pohybujú albánski ozbrojenci, vrátili srbské bezpečnostné sily. Aliancia bude dohliadať na srbský presun na územie, ktoré je od júna 1999 pod dohľadom KFOR a vstúpiť naň mohli len policajti vyzbrojení pištoľami.

Srbské sily budú môcť vstúpiť do päť kilometrov širokej zóny, ktorá sa dotýka hranice s Macedónskom a využívajú ju albánske gerily. Separatisti odtiaľ od vlaňajška podnikajú útoky do južného Srbska a strieľajú na srbských policajtov v údolí Preševa. V poslednom čase prenikajú aj do Macedónska a využívajú bránu, ktorú tam vytvoril zákaz NATO pre sily Belehradu.

„Nečakajte bleskovú vojnu“

Hĺbku prieniku i časový plán pre srbské sily treba ešte dohodnúť. „Nečakajte bleskovú vojnu,“ varoval vojenský zdroj. Podľa vojenských zdrojov treba akcie precízne koordinovať a vychádzať z faktu, že na západe budú jednotky KFOR, na juhu macedónska armáda a Srbi vstúpia z východu, takže nepriateľská sila zostane uprostred. „Nechceme žiadne pochybené prestrelky,“ povedal jeden z týchto zdrojov. Ozbrojencov, ktorí operujú pri macedónskej hranici, vraj nie je viac než dvesto.

Nie je ani jasné, ako budú Srbi vyzbrojení - podľa vojenských zdrojov budú môcť zrejme používať obrnené transportéry a možno helikoptéry, ale iste nie tanky. Ozbrojenci majú ťažké strelné zbrane a granátomety, zrejme však nie protilietadlové strely Stinger.

„Toto je prvý krok k postupnej a podmienečnej redukcii zóny,“ uvádza sa v stanovisku NATO. „Ďalší kontrolovaný návrat do zóny bude následne rýchlo pokračovať v určených sektoroch, čo je predmetom schválenia Severoatlantickej rady,“ uvádza sa v stanovisku so zjavným odkazom na 350 kilometrov zóny, kde v posledných 21 mesiacoch nedošlo k žiadnemu konfliktu. „Prístup do posledného sektora, ktorý je považovaný za najkonfliktnejší, schváli napokon rada,“ dodal generálny tajomník NATO George Robertson. Ide o oblasť pri údolí Preševa, kde je v nárazníkovej zóne 600 až 800 vzbúrencov. V posledných mesiacoch tam prišlo o život takmer 40 srbských policajtov.

Dôkaz neschopnosti KFOR

Juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica uvítal ponuku NATO a dodal, že dúfa v uskutočnenie presunu ešte tento mesiac. Povedal však tiež, že oblasť je nebezpečná a fakt, že do nej pozvali juhoslovanskú armádu, znamená, že jednotkám KFOR sa nepodarilo splniť si úlohu a nastoliť bezpečnosť v zóne.

KFOR včera vyčistili posledné budovy v mestečku Mijak v Kosove pri hranici s Macedónskom, z ktorého prenikali ozbrojenci do susedného štátu. „Včera ráno sme našli budovy, ich zákopy a pozorovacie posty prázdne,“ povedal Reuters v pohraničnej dedine Debelde hovorca KFOR Jim Marshall. KFOR nemajú mandát na operácie na macedónskom území. (reuters, bj)