Polmiliónový Štrasburg sa raz za mesiac stáva hlavným mestom Európy. Z Bruselu vtedy vyráža kolóna kamiónov väčšia ako turné Rolling Stones, v ktorej sú naukladané tisíce dokumentov vo všetkých jazykoch únie.
Za touto papierovou karavánou prichádzajú do mesta poslanci, asistenti, prekladatelia, technici a médiá a mieria do presvetlenej budovy parlamentu na brehu rieky v tichej zelenej štvrti.
Medzi nimi sú už aj nováčikovia - slovenskí europoslanci. Začiatky pre nich nie sú ľahké, lebo europarlament je svetom sám osebe, so svojimi vlastnými pravidlami a štýlom.
Poslanci a poslankyne sa tvária vážne a premýšľavo. Stále niekam chodia, zo stretnutia v parlamentnom bare do televízneho štúdia, odtiaľ do zasadačky na stretnutie politickej frakcie, odtiaľ do kancelárie a hneď zasa niekam inam.
Poslanecké kancelárie sú v džungli budovy pre nováčikov útočiskom. Sú vybavené sprchami a vstavanými ležadlami.
Architekti predsa len nedomysleli všetko. V budove niet lekárne či drogérie, ani banka alebo pošta.
Kozlík si zabudol zubnú kefku
Poslanec Sergej Kozlík (HZDS) musel vyriešiť prvý problém hneď po príchode. Zabudol si v Bratislave zubnú kefku, a keďže do mesta sa nedostal, nahradil ju ranným jablkom. Je vôbec rád, že v Štrasburgu našiel ubytovanie.
Poslanci Milan Gaľa a Zita Pleštinská (obaja SDKÚ) mali menej šťastia a museli bývať v nemeckom meste Kehl.
Štrasburské hotely sú beznádejne plné, ostrieľaní poslanci si ich rezervujú na celý rok alebo si prenajmú byt. Tak to urobil aj Árpád Duka-Zólyomi (SMK).
Tí, ktorí hľadajú ubytovanie na poslednú chvíľu, môžu skončiť na ležadle v poslaneckej kancelárii. To by sa nemohlo stať Monike Beňovej (Smer), na ktorú sa často zameriavajú kamery a fotoaparáty zahraničných médií. Našla si príjemný hotel v centre a prenajať si byt neplánuje. "Možno by som nejakých sto eur ušetrila. Hotel je však bezpečnejší, najmä pre ženy," tvrdí.
Spoločný nepriateľ poslancov - francúzski čašníci
Naši europoslanci tvrdia, že v Štrasburgu sa necítia stratení. Majú totiž spoločného nepriateľa - čašníkov v parlamentných kaviarňach. Francúzski čašníci nechcú pochopiť, že ženy a muži zúfalo čakajúc na kávu nemajú čas na francúzsky životný štýl. Nenávisť, ktorá panuje medzi čašníkmi a poslancami je hádam väčšia, ako medzi konzervatívcami a extrémnou ľavicou.
Kým v parlamentných kaviarňach sú pánmi francúzski čašníci, v kantínach je rovnostárstvo ako vystrihnuté z ideálov francúzskej revolúcie. Ani novozvolená predsedníčka výboru pre rovnosť šancí Anna Záborská si nemôže dovoliť predbehnúť v rade manažérku údržby - inými slovami upratovačku.
Upratovačky sú v europarlamentnej džungli veľmi dôležitou súčasťou informačného systému. Kto sa stratí v rozvetvených chodbách, má sa koho spýtať.
Elegán Árpád Duka-Zólyomi
Naši europoslanci sa nestratili prinajmenšom svojím výzorom. Viacerí vzbudzujú pozornosť, ako napríklad poslanec Miloš Koterec (Smer) so začesanými vlasmi na spôsob jazzového speváka. Obdiv vyvoláva svojou eleganciou Árpád Duka-Zólyomi či sebavedomá Monika Beňová.
Viacerí naši europoslanci sú oblečení lepšie ako ich talianski či francúzski kolegovia. Móda texasiek a košieľ bez kravaty, ako ju pred rokmi zaviedol do parlamentu Danny Cohn-Bendit, sa u konzervatívnych Slovákov zatiaľ neujala.
Autor: MICHAL HAVRAN ml., Štrasburg
