SAINT MORITZ 1928
Najchýrnejšie zimné stredisko v Európe dvadsiatych rokov, švajčiarsky Saint Moritz sa pýšil tradíciami. V roku 1882 sa tu uskutočnili prvé korčuliarske preteky, lyžiarske v roku 1893. Mesto vybavené honosnými hotelmi a penziónmi privítalo športovcov novým zimným štadiónom, skokanským mostíkom i mnohými technickými novinkami.
Pätnásťročná Nórka Sonja Henieová očarila v St. Moritzi rozhodcov i divákov.
„Čas štartujúcich bobov sa meria zvláštnym elektrickým počítadlom, ktoré bude merať aj závratný skok malých sánok na skeletonovej dráhe. Na mostíku je štartér, rozhodcovská tribúna a doskočisko spojené telefónom,“ všimla si vtedy tlač a pridala objavný postreh o servismanoch: „Švédi mali obdivuhodne namazané lyže. Kopec mäkko vybiehali a v prudkých zjazdoch išli tiež skvele. Mali svojho zvláštneho mazača-alchymistu so sebou.“
Dovedna 463 športovcov z 25 krajín troch kontinentov (premiéru mala Ázia, ktorú zastupovalo Japonsko) prišlo do zasneženej horskej rozprávky. Organizátori a najmä hotelieri si mädlili ruky. Pomerne neskorý termín však priniesol silný odmäk a chvíľami sa dokonca zdalo, že bielu olympiádu bude treba predčasne ukončiť. Švajčiari museli zrušiť preteky v rýchlokorčuľovaní na 10 kilometrov, bobisti absolvovali iba dve z obvyklých štyroch jázd.
Prvú medailu - bronzovú - pre čs. lyžovanie získal Rudolf Burkert v St. Moritzi 1928.
Československý skokan Rudolf Burkert získal v Saint Moritzi prvú medailu na ZOH – bronzovú za skoky dlhé 57 a 59,5 metra. V severskej kombinácii mal rekordnú dĺžku 62,5m. Jeho bronz bol na dlhých štyridsať rokov jedinou medailou v histórii čs. lyžovania. V Grenobli 1968 ho prekonal až zlatý Jiří Raška.
