S Jindřichom Dejmalom treba súhlasiť: predstavenie v Čermeli malo slabú úroveň, no aj vinou jeho prešovských zverencov. Kdeže sú tie časy, keď vzájomné derby priťahovali húfy divákov a na ihrisku to doslova iskrilo?! Teraz prišla tisícka priaznivcov, ktorí mohli byť radi len z mála kumštu aktérov.
„Domáci možno boli až premotivovaní, išli do súbojov za každú cenu. Bolo dosť faulov i tvrdosti. Stretnutie sa podľa mňa malo skončiť nerozhodne, lebo ani jedno mužstvo si nezaslúžilo tri body! O tom som presvedčený na tisíc percent, nech si o tom každý myslí, čo chce… Napokon sme 1. FC pomohli k totálnemu úspechu, Košice by sa nám mali poďakovať, že sme si neodviezli aspoň bodík!“ Erik Bogdanovský na túto repliku či skôr kritiku zareagoval len stroho, že je to názor pána Dejmala a on mu ho brať nebude. „Je ešte privčas na nejaké analýzy, ale na obdobie medzi naším úvodným a záverečným vystúpením musíme skutočne zabudnúť. Tým som asi povedal všetko.“ Zhovorčivejší, hoci nie radostnejší bol jeho náprotivok z Tatrana, teda z kolektívu, ktorému jeseň taktiež nevyšla podľa predpokladov. „Som sklamaný, čakal som viac. Pes nie je zakopaný v prehre v Košiciach alebo v neúspechu so Žilinou. Nevyhováram sa, ale v prvých piatich zápasoch sme neboli schopní uhrať ani bod, a to bol prvopočiatok, kľúč k tomu, že teraz máme iba trinásť bodov. Ani najväčší optimista si totiž nemohol myslieť, že tento tím má na popredné umiestnenie. Je to prelomový rok, úspechom teda bude aj deviate miesto zaručujúce záchranu. Herná disciplína alebo skôr nedisciplinovanosť to je možno bolesť celého slovenského futbalu. Azda je to dané mentalitou, istou dávkou hravosti, ale na úkor bojovnosti, dôrazu a srdca. A to je aj náš prešovský prípad!“ Po tomto ohliadnutí sa za účinkovaním si tak v táboroch oboch celkov z východu republiky môžu odfúknuť len pre to, že fušku už majú za sebou. Tá ďalšia, neľahká, ich len čaká a zrejme už pod inou taktovkou!
ZDENĚK KOVÁŘ
