zahraničnej politiky a ekonómie.
Gross sám v poslednom čase spomína politický smer britského premiéra Tonyho Blaira, ktorého považuje za najvýraznejšiu osobnosť medzi súčasnými sociálnodemokratickými politikmi. Porovnanie týchto politikov by však bolo voči Grossovi kruté - stačí spomenúť, že Gross končil diaľkové štúdium na pražskej právnickej fakulte v roku 1999 (v diplomovej práci podľa tlače opísal niekoľko správ Českej národnej banky), zatiaľ čo Blair vyštudoval právo na Oxforde.
Keď Gross v roku 1988 nastúpil do lokomotívneho depa v Prahe-Vršoviciach ako čerstvý absolvent priemyslovky, sotva tušil, že skončí ako premiér. Patrí však medzi ľudí, ktorí sa od mladosti pohybujú v politike a iný než politický svet nepozná. V sociálnej demokracii spravil bleskovú kariéru a ako zástupca mladých sa dostal v roku 1992 do parlamentu.
Od vstupu do politiky patrí k dlhodobo najobľúbenejším politikom. V Špidlovej vláde bol ministrom vnútra a médiá ho často kritizovali za to, že zasahuje do oblastí, ktoré nespadali do jeho kompetencie. Svoje mimoriadne postavenie v sociálnej demokracii, kde mal oveľa väčšiu podporu ako premiér Špidla, využil pri vymenovaní jemu blízkych ľudí do významných štátom ovládaných podnikov.
Až doteraz Gross vyčkával v závetrí a udalosti ovplyvňoval zo zákulisia. Teraz prvýkrát dostal príležitosť, aby rozhodoval ako číslo jeden. (mch, čtk)
