José Manuel Barroso zháňa do novej komisie ženy. Redingová, Kalnieteová, Grybauskaiteová, Hübnerová,Wallströmová to majú isté. Kroesová, Fischerová - Böllová, Rauchová Kallatová a Ferrerová Waldnerována svoju šancu čakajú.
FOTO - REUTERS, ČTK
Nový šéf Európskej komisie José Manuel Barroso chce do konca augusta vedieť, s kým bude päť rokov riadiť Európsku úniu. Chcú to vedieť aj médiá a tak sa zo zloženia komisie stal letný mediálny hit.
Ako na trhu
Nateraz je viac-menej isté, že spolu s Barrosom príde do komisie dvanásť nových žien a mužov. O ich menách sa špekuluje a handluje naplno: diskrétne rokovania akoby neexistovali. Barrosovi to len komplikuje jeho už aj tak zložitú pozíciu. Môže si však za ňu sám a do veľkej miery mu k nej pomohli veľké štáty únie.
Barroso sa ocitol v zajatí rovnováhy pohlaví a moci. Chce, aby ženy mali dostatočné zastúpenie v komisii a bude tiež musieť počúvať mocných, ktorí mu do zloženia európskej exekutívy hovoria podľa kuloárov viac, ako by bolo dôstojné. "Členské krajiny sa správajú, akoby Barroso neexistoval. To ho hneď od začiatku oslabuje," citovala ČTK nemenovaný zdroj z Európskeho parlamentu.
Ženy
Sám šéf komisie si stanovil podmienku, že v komisii bude najmenej osem žien. Nateraz ich však národné štáty nominovali len päť, z toho jedna - Lotyška Sandra Kalnieteová môže podľa niektorých špekulácií z vnútropolitických dôvodov odstúpiť. Barroso však ide tvrdohlavo za svojím a zháňa tri zvyšné ženy. Niektoré krajiny mu zrejme vyhovejú a na miesto mužských kandidátov na komisársky post uprednostnia ženy.
Hovorí sa o Rakúsku, Holandsku a Dánsku. Barroso tak síce dodrží minimálne tretinové zastúpenie žien v komisii, ale prípadným novým komisárkam hneď od začiatku sťaží ich funkčné obdobie: bude sa totiž zdať, že vo funkcii nie sú pre svoje schopnosti, ale pre svoje pohlavie.
Posty
Odo dňa, keď dostal podporu Európskeho parlamentu, začal konzultovať s členskými krajinami personálne obsadenie postov komisárov, ale aj to (čo je možno oveľa významnejšie), ktorej krajine pripadne aký rezort. Vlády však o konzultácie nestoja: svedčí o tom stiahnutie českého komisára Pavla Teličku (nezdá sa, že by ho česká vláda s Barrosom konzultovala), aj rozhodnutie talianskej vlády neposlať opäť Maria Montiho do Bruselu. Aj keď Barroso predtým povedal, že by Montiho rád videl vo svojej komisii.
Aj keď komisári nemajú zastupovať národné záujmy, ale záujmy únie, to aký post dostanú, je pre ich štáty významné. Je to tak aj preto, že jednotlivé krajiny si starostlivo strážia "dôležitejšie" rezorty a ak im nevyjde ich túžba po obsadení konkrétneho postu, snažia sa aspoň, aby ho dostala krajina, s ktorou si rozumejú.
Teraz napríklad hrozia spory hlavne o ekonomické posty. Tam sa očakávajú zrážky nemecko-francúzskeho bloku s Írskom, ktoré nominovalo svojho ministra financií známeho razantným prístupom k nevyhnutnej ekonomickej reforme.
Barrosova skúška
Bruselskí pozorovatelia hovoria, že zostavovanie komisie bude prvou Barrosovou skúškou. Môže ukázať, do akej miery je schopný odolávať tlaku národných štátov a využiť svoju kompetenciu vyberať si komisárov sám. Aj on sa však na svojom poste ocitol po ťažkých debatách a až vtedy, keď s ním súhlasili všetky národné štáty.
