Najväčší akcionári koncernu Jukos Michail Chodorkovskij (vľavo) a Platon Lebedev čelia obvineniam z daňových únikov. Ich spoločnosť obsadili exekútori.
Nikolaj Aksenenko, Boris Berezovskij, Viktor Černomyrdin, Vladimir Gusinskij či Rem Viachirev; to sú mená ruských oligarchov, ktorí prišli za Jeľcina k desiatkam miliárd dolárov a ktorých Kremeľ po nástupe Putina odstavil. Niektorí z nich sa svojho postavenia a časti majetku vzdali dobrovoľne, iní po mocenskom zásahu. K druhej skupine sa pripojili aj majitelia ropnej spoločnosti Jukos - Michail Chodorkovskij, Platon Lebedev a Vasilij Šachnovskij. Dnes, za Putina, sedí trio z Jukosu vo vyšetrovacej väzbe podozrivé z daňových únikov.
Divoký východ a privatizácia
Vznik ruskej kapitálotvornej vrstvy umožnil pád Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokov. Prezidenta Gorbačova vystriedal v kresle Boris Jeľcin a štátom spravované zásoby ropy a nerastných surovín začali nachádzať nových majiteľov. Naozajstné Eldorado nastalo však až v roku 1995, keď Jeľcin rozbehol veľkú privatizáciu. K bohatstvu sa dostala skupina "nových Rusov", ktorí o rok neskôr podporili Jeľcina v jeho úspešnej kandidatúre na prezidenta.
Do "Rodiny", ako sa vtedy hovorilo oligarchom obdareným Jeľcinovou privatizáciou, patril aj Michail Chodorkovskij. Spolu s Lebedevom a Šachnovským získal najväčšiu ruskú ropnú firmu Jukos. S majetkom vyše pätnásť miliárd dolárov sa stal Chodorkovskij najbohatším mužom v krajine, tesne stíhaným Romanom Abramovičom, majiteľom ťažobnej spoločnosti Sibnefť.
Nový Kremeľ, nové vzťahy
Po Putinovom víťazstve v prezidentských voľbách v marci 2000 sa zmenil aj vzťah Kremľa s privatizérmi, ktorí predtým podporovali jeho predchodcu. Vlani začiatkom júla obvinili z podvodov a neskôr aj z daňových únikov Chodorkovského spoločníka v Jukose Lebedeva. Do troch mesiacov na to sedeli vo vyšetrovacej väzbe s rovnakým obvinením aj Chodorkovskij a Šachnovskij. Ruská prokuratúra im zhabala 44 percent akcií Jukosu.
Ruské ministerstvo pre dane a ich výber obvinilo Jukos z daňových únikov v rokoch 2000 a 2001 v celkovej sume 6,8 miliardy dolárov. Hoci Chodorkovskij ponúkol, že tento dlh splatí svojimi akciami, a Jukos navrhol trojročný splátkový kalendár, Kremeľ bol neoblomný. Trio z Jukosu nezbavila administratíva žiadneho z obvinení a do firmy poslala exekútorov. Niektoré médiá naznačovali, že Putinova neoblomnosť pramení v jeho snahe odstaviť Chodorkovského ako možného rivala v tohtoročných marcových prezidentských voľbách.
Chodorkovskij a Abramovič
Moskva sa na Jukos ako na firmu s podozrivými daňovými priznaniami zamerala v čase, keď jeho spolumajiteľ Chodorkovskij rokoval o fúzii s druhým najbohatším mužom Ruska Abramovičom, ktorý vlastní obriu ťažobnú spoločnosť Sibnefť. Výsledkom splynutia týchto dvoch firiem by bol mamutí ropný koncern porovnateľný napríklad s americkým ChevronTexacom. V októbri 2003 síce Jukos aj Sibnefť vyhlásili, že sa na fúzii dohodli, po ovládnutí Jukosu Kremľom sa však od nej vo februári 2004 upustilo.
Abramovič je jedným z mála oligarchov Jeľcinovej éry, ktorého vplyv zatiaľ neklesá. Stále vlastní Sibnefť a z televíznych obrazoviek sa usmieva ako majiteľ londýnskeho futbalového klubu FC Chelsea, ktorý sa viac ako účinkovaním v Lige majstrov preslávil predraženými nákupmi futbalových hviezd. Abramovič údajne medzi ruskou oligarchiou presadzoval názor, že Putin nie je pre "nových Rusov" hrozbou a že im do roku 2008 z jeho strany nič nehrozí.
Koniec Jukosu?
Ropný kocern Jukos dnes stojí pred rozpadom. Ruské ministerstvo spravodlivosti oznámilo, že exekútori chystajú predaj jeho hlavnej ťažobnej jednotky Juganskneftegaz, aby tak získali pre štátnu pokladnicu daňové dlhy. Akcie koncernu zamierili prudko nadol a ruská burza Micex zastavila obchodovanie s týmto titulom.
Jukos je aktívny aj na Slovensku - pod manažérsku kontrolu získal Transpetrol, prevádzkovateľa slovenskej časti ropovodu Družba. Okrem toho, má Jukos podpísané zmluvy o dodávkach ropy aj s jedinou slovenskou rafinériou - Slovnaftom.
