BRATISLAVA - Čo verejnosť zaujíma na sociálnej reforme najviac? Chcú vedieť, čo konkrétne prinesie im, prečo sa sociálne dávky tak výrazne znížili alebo aké sú výhody nového dôchodkového systému. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v marci uskutočnilo vládne Centrum informačných stratégií na vzorke 1007 respondentov.
Od januára minulého roka sa viac ráz zmenili podmienky nároku na sociálne dávky, sprísnili sa podmienky evidencie nezamestnaných na úrade práce, položili sa základy dôchodkovej reformy. Hovorca ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Martin Danko tvrdí, že prieskumy verejnej mienky, ktoré si ministerstvo dalo urobiť, i analýzy Centra informačných stratégií Úradu vlády dokazujú, že "verejnosť pomerne intenzívne zaznamenala viaceré zásadné zmeny v sociálnom systéme". Takými sú napríklad zavedenie daňového bonusu, rovnakého prídavku na každé dieťa či povinnosti odpracovať časť sociálnej dávky.
Medzi otázkami, na ktoré by verejnosť chcela dostať odpoveď, sú však aj také, na ktoré asi neexistuje jednoznačná odpoveď.
Napríklad: Kedy bude sociálny systém spravodlivý, aby na reformu nedoplácali tí, čo sú sociálne slabší?
"Otázka sociálnej spravodlivosti je predovšetkým ideologickým problémom," pripomína Danko.
Je spravodlivé, že prídavok na dieťa poberajú aj majetní, teda tí, čo ho v skutočnosti nepotrebujú?
"Systém, v ktorom by majetní prispievali do verejných zdrojov a, takpovediac, nič z neho nedostávali, a nemajetní by prispievali menej, alebo vôbec, a boli príjemcami rôznych foriem verejnej podpory, by asi nebol udržateľný ani spravodlivý," myslí si Luboš Vagač z Centra pre hospodársky rozvoj. "Kde sú tí dobre zarábajúci rodičia? Je ich výrazne menej ako rodičov málo alebo vôbec nezarábajúcich," hovorí sociologička Zuzana Kusá. To, že tri štvrtiny opýtaných jednotné detské prídavky (poskytovaných bez ohľadu na príjem rodičov) akceptujú, je podľa nej pochopiteľné aj pre to, že väčšina ľudí má dôvernú skúsenosť s nedostatkom peňazí v domácnostiach, v ktorých rastú deti.
Vagač hovorí, že ak je cieľom podporiť starostlivosť rodičov o deti či pôrodnosť, za spravodlivejšie ako prídavky by považoval zníženie alebo úľavy na daniach. "Ešte stále zbytočne veľa prerozdeľujeme."
Zmeny v sociálnom systéme, ktoré občania najviac zaregistrovali (%)
zmena súhlasí skôr súhlasí skôr nesúhlasí vôbec nesúhlasí nevie
zavedenie daňového bonusu 58,3 24,0 8,7 4,0 5,0
zavedenie rovnakého prídavku na každé nezaopatrené dieťa 51,8 23,6 12,3 6,3 6,0
zmena dávky pre občanov v hmotnej núdzi 22,7 24,4 18,0 21,0 13,9
povinnosť odpracovať časť dávky 38,9 30,5 12,0 10,0 8,6
nové pravidlá hlásenia sa na úrade práce 27,5 22,7 13,0 20,0 16,8
Zdroj: Agentúra Markant, prieskum uskutočnený na 1 008 respondentoch od 7. do 16. júna
Reforma sociálnych vecí a trhu práce
Niekoľkokrát sa zmenili podmienky nároku na dávku sociálnej pomoci. Začiatkom minulého roka sa pre nezamestnaných zaviedla povinnosť dokladovať každých 14 dní, že majú o prácu záujem (potvrdeniami, že si prácu hľadali, žiadosťami o zamestnanie atď.). Ak to neurobili, ani nepracovali v prospech obce, prišli o polovicu dávky sociálnej pomoci.
Od januára tohto roka sa pri posudzovaní hmotnej núdze občana neprihliada na to, ako sa do nej dostal (zákon o pomoci v hmotnej núdzi nerozlišuje objektívne a subjektívne dôvody hmotnej núdze), ale len na to, či žije sám, alebo koľko má detí. K dávke v hmotnej núdzi (niekdajšia sociálna dávka) občan môže získať rôzne motivačné príspevky. Motivačné pre to, že ich získanie je podmienené aktivitou, napríklad prácou v prospech obce alebo verejnoprospešnej organizácie (aktivačný príspevok).
Od januára sa aj prídavok na dieťa poskytuje podľa nových pravidiel. Prídavok na každé nezaopatrené dieťa je 500 korún mesačne. Zákonom o prídavku na dieťa sa zrušil príspevok k prídavku, ktorý štát poskytoval príjmovo slabším rodinám. Namiesto toho si rodič môže uplatniť tzv. daňový bonus, avšak len vtedy, ak je zamestnaný.
Od februára tohto roka sa dlhodobo nezamestnaní musia hlásiť na úrade práce každých 7 dní, tí, čo sa zúčastňujú na rôznych aktivitách úradu, raz za mesiac. Ostatní každých 14 dní. Zákonom o službách zamestnanosti sa zároveň zaviedli rôzne príspevky - nezamestnaným (príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, na sťahovanie atď.) i zamestnávateľom (napríklad príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie).
Na otázky verejnosti o sociálnej reforme odpovedá hovorca ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny MARTIN DANKO.
Prečo sa zmeny nerobia postupne, ale tak rázne?
Za uplynulých 13 rokov neprišlo v sociálnom systéme k žiadnej zásadnej zmene. Súčasná vláda sa rozhodla urobiť nie čiastkové, ale komplexné zmeny sociálneho systému," hovorí Danko. Pripomína, že v roku 2003 ministerstvo pripravilo zásadnú zmenu sociálneho systému. "Jednotlivé prvky systému na seba nadväzujú, a preto sa takáto hlboká zmena musí urobiť komplexne. Postupnosť je viac psychologickým ako racionálnym momentom. V takzvanej postupnosti sa často skrýva alibizmus a riziko polovičatosti reformy alebo dokonca jej zabrzdenia. Je prirodzené, že každá vláda sa v prvých dvoch rokoch snaží naplniť ciele, ktoré si stanovila vo svojom programovom vyhlásení.
Prečo sa sociálne dávky znížili tak výrazne?
Istá skupina obyvateľstva mohla zaznamenať zníženie dávok - tí, čo dlhé roky poberali dávky, ktorých výška bola závislá od počtu členov domácnosti. Týmto, no nielen im, sú určené nové nástroje pomoci, podmienené prácou v prospech komunity alebo starostlivosťou o členov domácnosti. Takým je napríklad dotácia na stravu a pomôcky, popritom sa podľa neho rozbiehajú sociálne štipendiá na stredných školách. Základná zmena spočíva v tom, že už nedávame neadresnú dávku, ale ponúkame konkrétnu pomoc, ktorá si vyžaduje konkrétnu aktivitu a zodpovednosť.
Prečo sa treba hlásiť na úrade práce, keď práca nie je?
Evidencia nezamestnaných na úradoch práce je bežná a zaužívaná nielen u nás.Aj keď úrady priamo nevytvárajú pracovné miesta, pravidelný kontakt nezamestnaného s úradom je opodstatnený - v prvom rade pre pomoc a poradenstvo. Popritom, hlásenie sa na úrade je určitým prejavom aktívneho prístupu zo strany klienta. Zároveň to je potrebné aj pre kontrolu čiernej práce."
Kedy bude dosť pracovných miest?
Vlani sa na Slovensku podarilo vytvoriť okolo 40-tisíc nových pracovných miest. Tvorba ďalších bude závisieť od dynamiky hospodárskeho rastu a od toho, či sa nám podarí zavŕšiť ostatné reformy vo verejnom sektore.
Dôchodková reforma
Zákon o sociálnom poistení sa dotkol aj dôchodkovej reformy. Zmenili sa niektoré parametre prvého - priebežného - piliera dôchodkového systému: zvýšil sa vek odchodu do dôchodku, posilnil sa princíp zásluhovosti (výška dôchodku bude plne závislá od počtu odpracovaných rokov a od výšky príjmov, z ktorých občan odvádzal príspevky do dôchodkového systému) atď.
Zákonom o starobnom dôchodkovom sporení sa od budúceho roka umožňuje sporiť si na dôchodok v tzv. správcovských spoločnostiach. Týmto sa zavedie druhý - kapitalizačný - pilier dôchodkového systému.
Na otázky verejnosti o dôchodkovej reforme odpovedá podpredseda Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne MICHAL HORVÁTH, niekdajší štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zodpovedný za dôchodkovú reformu.
Aké sú výhody nového dôchodkového systému?
* Flexibilný čas odchodu do dôchodku - o odchode do dôchodku rozhoduje občan a nie zákon.
* Predpoklad dlhodobej finančnej udržateľnosti systému.
* Princíp spravodlivosti - výška nárokov sa odvíja od výšky zaplatených príspevkov.
* Transparentnosť pravidiel priznávania nárokov (napríklad o valorizácii dôchodkov už nerozhodujú politici, ale je definovaná zákonom).
Aká je garancia štátu, že dôchodkové fondy neskrachujú?
Zárukou je systém prísnych pravidiel investovania dôchodkových úspor a efektívna regulácia. Ak by spoločnosti, ktoré budú nakladať s dôchodkovými úsporami, sporiteľom spôsobili škodu, táto sa nahradí z rezervného fondu Sociálnej poisťovne. Som presvedčený, že otázka garancie štátu je a ešte dlho bude len teoretickou záležitosťou, lebo spoločnosti, ktoré svoju účasť v systéme ohlásili, sú renomované finančné inštitúcie s dostatočným kapitálovým vybavením.
Ako štát bude kontrolovať správcovské spoločnosti?
Štát bude vykonávať dohľad nad správcovskými spoločnosťami prostredníctvom Úradu pre finančný trh a po jeho avizovanom včlenení do Národnej banky Slovenska prostredníctvom nej. V slovenských podmienkach je takéto riešenie optimálne a predpokladám, že bude dostatočne účinné.
Je záruka dostatočne primeraného dôchodku aj o 20 rokov?
Výška dôchodkov o 20 rokov bude v prvom rade závisieť od celkového vývoja slovenskej ekonomiky, takže v tomto smere ťažko hovoriť o nejakých zárukách. Berúc do úvahy blížiacu sa demografickú krízu, primerané dôchodky možno zabezpečiť cez rezervy, ktoré sa od budúceho roka začnú vytvárať v dôchodkových fondoch (v rámci 2. piliera).
Nemocenské poistenia
Do 31. decembra 2003 sa dočasne práceneschopnému zamestnancovi poskytovalo nemocenské.
Výška nemocenského
obdobie koľko (% priemernej čistej dennej mzdy zamestnanca za pracovný deň)
1. - 3. deň 70 %, najviac z 350 korún pri 5-dennom pracovnom týždni
4. deň 90 %, najviac z 350 korún pri 5-dennom pracovnom týždni
Od 1. januára 2004 platí, že od 1. do 10. dňa dočasnej práceneschopnosti zamestnanca mu zamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu.
Výška náhrady príjmu
obdobie koľko (% denného vymeriavacieho základu zamestnanca)
1. - 3. deň 25 %
4. - 10. deň 55 %
Od 11. dňa dočasnej práceneschopnosti zamestnanca mu Sociálna poisťovňa poskytuje nemocenské - vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu, avšak toto sa nad istou hranicou neuplatní v plnej výške. Od 1. júla je najvyššie nemocenské 260 korún.
Prečo sa znížili dávky na péenke?
Michal Horváth: Do konca minulého roka výška nemocenských dávok bola rovnaká. Pri hrubej mzde nad 7,5 tisíca korún dávka bola rovnaká (nezávisela od hrubej mzdy). U najnižších príjmových skupín bol čistý príjem počas péenky dokonca vyšší ako vtedy, keď pracovali. To nedostatočne zohľadňovalo princíp zásluhovosti.
Od 1. januára výška dávky závisí od výšky zaplatených príspevkov, teda od výšky príjmu zamestnanca. Ľudia, ktorí majú mzdu 12- až 13-tisíc, majú približne rovnakú výšku nemocenských dávok, u ľudí s nižšími príjmami je to menej a naopak. (joč)
