Na výstavbe kanalizačnej siete v Nižnej Myšli sa podieľali aj miestni Rómovia. Sieť, ktorú stavali v roku 2002, meria 2,7 kilometra a okrem dovtedajších 115 prípojok sa na ňu pripojili aj obydlia v miestnej rómskej osade. FOTO - ARCHÍV TASR

BRATISLAVA - Medzi kritériami, podľa ktorých sa zohľadňuje miera chudoby v jednotlivých krajinách, je aj to, koľko ľudí je pripojených na kanalizáciu. Na Slovensku bolo vlani pripojených na kanalizáciu 55,3 percenta obyvateľstva. Hovorí o tom najnovšia správa o vodnom hospodárstve, ktorú pripravilo ministerstvo životného prostredia.

Miera sa líši od regiónu k regiónu. Za celoslovenským priemerom zaostávajú najmä Trnavský, Nitriansky a Žilinský kraj. Spomedzi okresov je "najnepriaznivejšia situácia" v okresoch Zlaté Moravce, Komárno, Námestovo, Čadca, Košice-okolie a Trebišov, kde v domoch pripojených ku kanalizácii býva menej ako 30 percent obyvateľstva.

Vo Veľkých Vozokanoch v okrese Zlaté Moravce kanalizáciu nemajú, ale "budujeme ju", tvrdí starostka Ľubica Mandáková. Hovorí, že ide o spoločné dielo štyroch obcí, sčasti ho financuje ministerstvo životného prostredia, sčasti obce. Ako sa odpadovej vody zbavujú? "Niekto si objedná fekálny voz, niektorí to vypúšťajú..." Starostka dúfa, že do roku 2007 sa im stavbu podarí dokončiť.

V neďalekých Tesárskych Mlyňanoch kanalizáciu už niekoľko rokov majú. Podľa starostu Ľubomíra Benca to je takto neporovnateľne lepšie ako predtým, a to pre životné prostredie i ľudí. "Vyvážalo sa do záhrad, na polia, tí svedomitejší do čističky." Na výstavbu kanalizácie prispela aj Európska únia.

Slovensko napriek tomu, že podiel odkanalizovaného obyvateľstva z dlhodobého hľadiska stúpa, zaostáva za mnohými štátmi únie. Napríklad Fínsko našu terajšiu úroveň odkanalizovania dosiahlo už v prvej polovici 70. rokov, Portugalsko v roku 1990, Poľsko v roku 1998.

Na veľké projekty odkanalizovania Európska únia prispieva z kohézneho fondu. Tým zatiaľ posledným, v prípade ktorého slovenská vláda súhlasila so spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu, je projekt odkanalizovania častí okresov Námestovo, Dolný Kubín a Tvrdošín. Kým dnes tam je ku kanalizácii pripojených 52 percent obyvateľstva, po plánovanom dokončení projektu (v roku 2008) to má byť takmer 86 percent, píše sa v žiadosti o poskytnutie pomoci z kohézneho fondu.

"Týmto sa vyrieši problém všetkých dedín," dúfa Ján Mordel, starosta Rabčíc, jednej z obcí, ktoré projekt zahŕňa. Tvrdí, že obec už mala dve verzie projektov čistiarne odpadových vôd, "lenže bol problém s ich financovaním".

JOZEF ČAVOJEC