Na Žitnom ostrove momentálne vypomáhajú aj otec a syn Svobodovci z Jevíšovíc. FOTO SME - RICHARD FILIPKO
Za bývalého režimu sa družstvá predháňali, ktoré bude so žatvou prvé, aby sa zapáčili okresným tajomníkom strany.
Väčšie výnosy sa vyrábali umelo. Družstevníci zasiali na väčšej ploche, ako oznámili a potom mali akože väčší výnos. "Obyčajne zasiali viac obilia na úkor nejakej kŕmnej plodiny. Zvieratá neporozprávali, čo všetko zjedli. Po celú žatvu bol výnos dajme tomu päťdesiat metrákov, ale na konci bolo šesťdesiat. Ku koncu bol vždy zázračný skok," hovorí predseda družstva v Jurovej Pavel Výboch.
Raz sa prvý tajomník strany išiel pozrieť, čo jedia kombajnisti a rozčúlilo ho, že majú zeleninu namiesto mäsa, ktoré on považoval za dôstojnú potravu k žatve. "Mali sme z toho problémy," spomína Výboch.
Funkcionári vždy preferovali kombajnistov, lebo kombajn vnímali ako symbol vyspelej techniky socialistického hospodárstva. "Raz prišiel okresný tajomník a rozdával obálky najlepším kombajnistom. Tak sme sa s kolegom ozvali, že bez vodičov nákladných áut a traktorov by kombajnisti darmo jazdili po poli, keď by nemal kto odviezť obilie. Hneď sme išli na koberec," hovorí vodič tatrovky Pavel Svoboda z Agrodružstva Jevíšovice. Cez víkend bol na žatve v Šamoríne.
Spomína, že autá si museli polepiť nálepkami - Ručím za bezstratovú dopravu obilia, Ani zrno nazmar. Dopredu na sklo museli pripevniť tabuľku napríklad Žatva 1986.
Kombajnista Jozef Svoboda spomína na maďarské kombajny s českými motormi v päťdesiatych rokoch. "Jazdili sme na nich bez kabíny, šatky uviazané okolo krku, niečo na hlave a vyzerali sme ako kominári."
Potom prišli ruské stroje, na tých najnovších boli na oknách aj žalúzie ako ochrana pred slnkom. "Dnes sme čistučkí, aj dva týždne môžem mať tie isté montérky," hovorí Svoboda.
Kým prišli kombajny, ktoré urobili skutočnú revolúciu, bola žatva poriadna drina. "Môj otec mal polia a ako chlapec som musel chodiť na pole, kým moji kamaráti ležali pri vode. Mali sme kosačku, ktorá sa zapla za koňa. Ručne sme museli zaviazať stohy, naložiť, odviezť domov, dať do mlátičky a vrecia odnášať," hovorí Josef Svoboda.
Dnes kombajn pokosí, vymláti, vyčistí, uloží do bunkra, slama ide von - buď sa drví, alebo ostáva dlhšia a tá sa lisuje. Kombajn má zásobník desať a pol kubíka na zrno, občas ho vypustí do auta, ktoré ide popri kombajne.
Všetko v kombajne je plne hydraulické, do počítača sa dá nastaviť asi tristo údajov, v akej výške treba žať a podobne. (rf)
