"Je to deň plný folklóru, dobrej nálady a dobrého občerstvenia," povedal Ján Mikláš z prípravného výboru. Ľudia si na lúke pri pódiu rozložili deky, sledovali program a debatovali. FOTO - ČTK
Pracovať na príprave tradičných Slávností bratstva Čechov a Slovákov na Veľkej Javorine je pre obce prestížnou záležitosťou. Cítime veľkú zodpovednosť k tejto dlhej tradícii, je to už kus histórie, povedal starosta Vlčnova na Uherskohradištsku Jan Pijáček. Vlčnov bol jedným zo 16 českých a slovenských miest a obcí, ktoré slávnosti organizovali.
Na slávnosť prispievajú aj obce, ktoré ležia ďalej od hranice. "Aj mestá z väčšej vzdialenosti totiž stále cítia, že tieto národy k sebe majú blízko. Hranicu stále väčšina ľudí vníma len ako úradnú záležitosť, v praktickom živote ju neriešia a bežne cez ňu chodia za príbuznými alebo známymi na návštevu," poznamenal starosta.
Sprísnený režim na hranici po vstupe obidvoch krajín do Európskej únie ľudia nepociťujú. "Úrady sú, našťastie, celkom tolerantné," povedal Pijáček.
Obce a mestá sa v usporiadaní slávností každý rok striedajú. "Prípravy vedie vždy jeden rok predseda z českej strany hranice, druhý rok zo slovenskej," povedal Pijáček.
Na financovaní tohto ročníka sa podieľalo 130 českých a slovenských obcí. Každá dala podľa svojej veľkosti od 500 do 10-tisíc korún. Rozpočet akcie na tento rok je asi 190-tisíc korún.
Prvé stretnutie na Javorine usporiadali Slováci s priateľmi z Moravy v auguste 1845, aby oslávili prvé číslo Slovenských národných novín. V nasledujúcich rokoch sa slávnosti konali takmer pravidelne, čiastočne boli prerušené v čase vojen. Na hore stojí aj pamätník česko-moravsko-slovenskej vzájomnosti, ktorý je dielom sochára Otmara Olivu. (čtk, tasr)
