Práce na archeologickom nálezisku na Havránku sa tento rok po finančnej injekcii z vládnej rezervy opäť rozbehli. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Milión z vládnej rezervy práce na Havránku opäť rozhýbal a v lete tu okrem archeologického prieskumu začala aj záchrana niektorých objektov.
"Okolo hradiska bolo podľa našich predpokladov šesť osád. Dve sú zatopené vodou z Liptovskej Mary, jednu z nich teraz odkrývame. Zatiaľ sme na povrchu, odkryli sme časti domov, ktoré boli postavené v radovom systéme," povedal nám archeológ Karol Pieta z Archeologického ústavu SAV, ktorý stál pri zrode záujmu o túto lokalitu.
Čo odhalí výskum na Havránku, zatiaľ nedokáže nik presne povedať. Na spomenutej lokalite pôjdu pri skúmaní zástavby hlbšie a nie je vylúčené, že narazia na veci, ktoré nám o živote Keltov v Liptove povedia viac. Kelti žili v tejto oblasti na rozhraní rokov 300 pred Kristom zhruba do roku 200 n. l. Sídlisko z mladšej doby železnej vydalo za 40 rokov výskumu mnohé zaujímavé fakty. Našli sa tu zvyšky pôvodnej hradby keltského hradiska či pozostatky obetnej šachty s oltárikom, ktorá sa nachádzala pri druidskej svätyni. Našli sa tu aj kosti siedmich ľudí- zrejme obetí keltských rituálov. Svätyňa je jedinou zachovanou stavbou tohto druhu v strednej Európe.
Keltské tradície vzbudzujú v posledných rokoch v Európe veľký záujem. Havránok - vzácnu archeologickú lokalitu však zatiaľ nevieme dostatočne predať. "Toto leto je signálom, že by sa to mohlo pohnúť dopredu," dúfa Karol Pieta.
Okrem archeológov a študentov archeológie pracujú na Havránku aj dobrovoľníci zo Stromu života a stavebnej fakulty. Opravujú drevenú bránu do svätyne. Liptovské múzeum, pod správu ktorého lokalita patrí, sa chce v najbližšom období postarať o širšie spropagovanie pamiatky. O skúmanie na Havránku prejavilo záujem aj Európske centrum keltskej civilizácie z Francúzska.
Kelti na území Slovenska
Základom rozmachu Keltov na území dnešného Slovenska bola skutočnosť, že na vysokej úrovni zvládli výrobu železa a predmetov z neho, poznali i hrnčiarsky kruh. Zvyšky ich centrálnych hradísk zvaných oppidá sa našli v Bratislave, Plaveckom Podhradí, Nitrianskom Hrádku a podobne. Tieto centrálne hradiská sa stali zárodkami budúcich miest. S Keltmi sú spojené aj prvé mince na našom území - tzv. biateky.
Archeologická lokalita Havránok sa datuje do obdobia 300 rokov pred Kristom až 200 rokov po Kristovi. Sídlisko z mladšej doby železnej malo viacero častí, archeologický výskum tu bude pokračovať. Ojedinelá v strednej Európe je tunajšia svätyňa so zachovanou obetnou šachtou. Na Havránku sa nachádzajú aj pozostatky slovanského dreveného hrádku z 11. až 15. storočia. (eta)
