FOTO - ARCHÍV
a prirovnávajú k bojovému plynu yperit.
S boľševníkom sa u nás darí čiastočne bojovať, ale v Česku je situácia oveľa horšia. Niekde rastie na desiatkach hektároch a už proti nemu nasadili aj vojenskú techniku. "Tieto rastliny majú šancu najmä tam, kde je narušené prírodné prostredie," vraví Marián Jasík z Národného parku Nízke Tatry.
Za šírenie cudzích rastlín je čiastočne zodpovedné globálne otepľovanie, ale aj samotná globalizácia, ktorá odstraňuje bariéry medzi veľkými vzdialenosťami.
Rastliny, ktoré sa k nám dostanú zďaleka a usídlia sa, sú veľmi odolné proti ničeniu. "Majú obrovskú rozmnožovaciu schopnosť," tvrdí Ivan Jarolímek z botanického ústavu Slovenskej akadémie vied. Majú obrovské množstvá semien prispôsobených na rýchle šírenie. Rastliny si pomáhajú si rôznymi háčikmi či lepivým slizom, aby sa dokázali rýchlo a na dlhé vzdialenosti premiestňovať.
"Vytláčajú naše pôvodné druhy z územia a obmedzujú rozmanitosť ekosystému," varuje Jarolímek.
