Záľuba rodiny v plazoch a jašteroch sa zrodila potom, čo ratolesti Odalošovcov zatúžili po zvieratku. Na srsť však boli alergické, a tak dnes hladkajú namiesto psa či mačky jemnú kožu veľhadov. "Sú to krotké zvieratá a na ľudí sú zvyknuté. Máme napríklad leguána, ktorý presne vie, ako ísť na svojich domácich. Len čo prídeme domov, začne kyvkať hlavou a chce sa poprechádzať," hovorí pán Odaloš.
Svoj domáci zverinec berie pragmaticky - niekto si vešia na steny obrazy, oni sa dívajú na teráriá. Plazy a jaštery sa stali záľubou celej rodiny, dokonca aj domácej panej. Napriek tomu, že si denne vyžadujú množstvo starostlivosti. Treba sa postarať o chovný hmyz či šváby, čistiť teráriá, kŕmiť zvieratá alebo so sieťkou lapať hmyz na lúke.
Domáci minizverinec Odalošovcov má poriadny apetít. Niektoré druhy nepohrdnú dokonca ani ovocím, tvarohom či psími granulami. Starostlivosť o ne rodine zaberie iba popoludní aj dve-tri hodiny.
Rodine sa už dokonca podarilo dochovať mladé a najviac sa tešia na jeseň, keď by mohol priviesť na svet potomstvo aj párik veľhadov. V tom, že tieto zvieratá sú väčšie, Odalošovci vidia výhodu. Nestratia sa pod posteľou či v skrini, neprelezú k susedom. Niektoré zvieratá - napríklad leguány - sa bežne špacírujú aj po byte.
"Dcérine kamarátky sa najprv štítili dotknúť sa ich. Dnes si ich samy pýtajú von z terária a bez problémov sa ich dotknú," dodáva domáci pán. Postupne sa podľa jeho slov zbavili predsudkov, že tieto živočíchy vzbudzujú odpor. (eta)
