Šofér embéčky zízal ako na zjavenie. Na ideálnom rovnom úseku z Prahy do Loun ho zrazu predbehla iná škodovka, za ňou cyklista. Keď potom zbadal "raketovú" dvojicu oddychovať pre krajnici, zastal. "Prosím vás pekne, akou rýchlosťou ste išli, ja som vytočil stodesiatku," pýtal sa zvedavo. Trojnásobný majster sveta v cyklistickom šprinte (1974, 1976, 1978) Anton Tkáč sa pozrel na trénera Jaromíra Žáka. "Takých stodvadsať," prehodil kouč ledabolo, akoby išlo o bežnú vec. Jeho zverenec sa dostával do formy v pravý čas, blížila sa montrealská olympiáda. Zajtra bude 28 rokov, čo ju vyhral.
O deťoch, potom o Morelonovi
Anton Tkáč je dobráčisko na prvý pohľad. Vždy bol taký, dnešný "blahobytný" metrák spolu s nemiznúcim úsmevom potvrdzujú dojem. Šéfuje slovenskej cyklistike a vymýšľa skvelé veci.
Prezraďte recept na legendárneho Morelona, deväťnásobného majstra sveta a tri razy olympijského víťaza - snažili sme sa zistiť. Ako sa dá vymyslieť zlatá taktika v situácii, keď sa už zdá všetko vymyslené?
"Poviem, poviem, ale v prvom rade by som sa chcel popýšiť iným. Tento rok už štartovalo na Národnej cyklistickej súťaži materských, základných a stredných škôl takmer päťtisíc deciek. Že sa ,hrá' o môj pohár, nie je dôležité. Hlavne, že sa nám tí mladí bezcieľne nepotĺkajú a nerobia hlúposti."
Malý Tóno vyrastal v iných časoch, detským snom bola medaila. Z bársčoho, len nech sa leskla. Prvé preteky vyhral šesťročný na trojkolke. O štyri roky zase, ale už na bicykli. Požičala mu ho spolužiačka. Na vlastný nebolo u Tkáčovcov peňazí.
Cyklistika zdolala atletiku
Anton sa narodil v Lozorne. Otec - pokrývač striech si logicky hľadal miesto v rozrastajúcej sa Bratislave. Malý Tkáč vyrastal na sídlisku Päťsto bytov. Centrom bolo ihrisko školy na Kulíškovej, dušou diania telocvikár Pavel Safko. Podľa atletického trénera bol chlapec supertalentom. Lenže išlo o ten bicykel. Lozorno je na Záhorí. Tam sú ľudia nielen dobrácki, veselí, ale aj riadne tvrdohlaví. V trénerskej "bitke" vyhral cyklista Igor Stiassny z Tehelného poľa.
Ako Slovák preľstil Francúza
"S Morelonom sme sa poznali ako starý peniaz. Súťažil som proti nemu od sedemnástich, ovládal som každú jeho fintu. Prirodzene aj on moju. Bol som si istý, že sa pôjdu tri jazdy. S trénerom sme sa rozhodli zaútočiť zo špice. Bol to hazard na spôsob Panenkovej jedenástky v Belehrade. Blížila sa meraná dvojstovka, keď som vyšiel k hornému mantinelu, mal som našliapnuté na pravú nohu. Daniel sa iba blížil hore a mohol zabrať iba slabšou ľavačkou. To bol ten pravý okamih. Mal som hneď dve očividné výhody. Tá tretia, moment prekvapenia, ich znásobila. Začal som špurtovať a vydržal som celých dvesto metrov. Každému to muselo pripadať šialené, Morelonovi obzvlášť. Bol to víťazný ťah. Trénerovi som pred rozhodujúcou jazdou povedal: Ak to nevyjde, budete ,popoťahovaný'. Nepovedal ani f. Keď risk, tak risk."
Tkáč obrátil taktiku naruby
Už sme spomínali, Tóno je za každý špás. V dedinke Jevišovka na južnej Morave odštartovali v marci tohtoročnú českú cyklistickú sezónu. Dočítali sme sa, vraj Anton Tkáč vymyslel preteky O jarného slimáka - súťaž na desať metrov, v ktorej zvíťazí najpomalší. "To by som sa pýšil cudzím perím. Nápad patrí víťazovi Pretekov mieru Honzovi Smolíkovi. Fakt je, že ma srdečne pozýval, ale pracovné zaneprázdnenie bolo neúprosne proti. Ale rád to vyskúšam. Neviem, nakoľko pomalý by som bol dnes. Ale v časoch dobrej formy by mi to trvalo trebárs deň. Pravda, ak by som mohol zastať."
Začali sme rýchlosťou, skončili pomalosťou. Skvelý cyklistický šprintér musí ovládať oboje. To druhé je zvyčajne v úvodoch pretekov dôležitejšie. Zozadu sa lepšie útočí. Tkáč to vedel, obrátil taktiku naruby, olympiádu vyhral výlučne tou prvou danosťou.
Slovenský olympijský víťaz má na Montreal zlatú i ľudsky vzácnu spomienku. "Olympijské mesto je strediskom provincie Québec. A tam žijú francúzskejší Francúzi ako trebárs v Paríži. Morelon nemohol mať domáckejšie prostredie. Keď som ho zdolal, všetku radosť, ktorá mala patriť Danielovi, preniesli na mňa. Desať rokov po olympiáde pozýval kanadský minister športu Otto Jelinek (bývalý skvelý krasokorčuliar, majster sveta z Prahy '62 v športovej dvojici so sestrou Mariou, ktorí emigrovali z Československa - pozn. red.) najslávnejšie osobnosti hier. Skoro som odpadol, keď som videl medzi aký výkvet som sa dostal - Juantorena, Virén, Drut, Enderová, Comaneciová, Karppinen."
