Kráľovná hier, 14-ročná Nadia Comaneciová.
Nad montrealským štadiónom trónili dva obrovské žeriavy. Pôvodne sa mala nad ním týčiť 165-metrová veža ako opora pre pohyblivú strechu. Kanaďania nestačili dokončiť ústredné športovisko Hier XXI. olympiády. To bol iba jeden problém, iste nie kľúčový.
Kanaďania mali úloh vyše práva. Dokonale pripravenú mníchovskú olympiádu 1972 zničil teroristický útok, ktorý si vyžiadal dovedna sedemnásť mŕtvych. Športový svet zažil teda v Montreale prvý raz prísne bezpečnostné opatrenia s prehliadkami batožín detektormi, policajnou ochranou v autobusoch, striktným dodržiavaním pravidiel pohybu osôb. Montrealčania zvládli nevďačnú povinnosť kultúrne.
Prvý vážny bojkot
Objavili sa trenice okolo udeľovania televíznych práv, istý čas hrozilo, že po dvadsiatich rokoch nebude vrcholový šport na obrazovkách. Olympijskú pôdu opantali rôznorodé spory. Výkričník im nasadilo opustenie hier už prítomných 21 afrických krajín a latinskoamerickej Guayany. Dôvodom bola účasť športovcov Nového Zélandu. Rugbisti (nejde o olympijský šport) tejto krajiny totiž zohrali priateľské zápasy v Juhoafrickej republike. Tú pre politiku rasovej diskriminácie dávnejšie vylúčili z olympijskej rodiny.
Výzva z krajiny diktátora
Výzvu krajinám čierneho kontinentu opustiť olympiádu dal tanzánijský diktátor Julius Nyerere. Paradoxne (alebo zákonite?) ho poslúchli predovšetkým štáty tiež porušujúce ľudské práva. Objavil sa ďalší megaproblém, ktorý neskôr takmer zahlušil olympizmus - bojkot. Kanadské veľkomesto bolo v mnohom priekopníkom. Žiaľ, toto konštatovanie vyznieva ironicky. Montreal chystal skvelé hry, napokon na ne finančne doplatil, dlhy spláca vari dodnes. Omeškanie prác zapríčinili mnohé štrajky a nezvyčajne tuhá zima. Kritickú situáciu napokon zachránila dotácia vlády provincie Quebec.
Miláčikom bolo dievčatko
Miláčikom obecenstva bola 14-ročná rumunská gymnastka Nadia Comaneciová, získala tri zlaté (osemboj, kladina, bradlá), striebro (súťaž družstiev) a bronz (prostné). Stala sa prvou v tomto športe, ktorej zostavu ohodnotili rozhodcovia najvyššou známkou 10. Za cvičenie na bradlách ju dostala dovedna sedemkrát. Fotografovať sa dávala výlučne s bábikou a po anglicky vedela jedinú vetu: Chcem ísť domov. Dnes ovláda Comaneciová päť svetových rečí, žije v oklahomskom Nortone a je poprednou funkcionárskou osobnosťou svetovej gymnastiky.
Senzačné zlato získal v cyklistickom šprinte, rodák z Lozorna Anton Tkáč (*30. 3. 1951), dnešnej predsedníčke Slovenského atletického zväzu Márii Mračnovej ušla medaila o kúsok. Košická rodáčka (*24. 9. 1946) medailu zaručujúcu výšku 191 cm dvakrát neviditeľným dotykom zhodila.
Hry XXI. olympiády - MONTREAL 1976
Dátum konania: 17. júla - 1. augusta
Počet účastníkov: 6026, muži: 4780, ženy: 1246
Krajiny: 88
Športy: 21
Počet disciplín: 198
PORADIE KRAJÍN PODĽA MEDAILÍ
Z S B
1. ZSSR 49 41 35
2. NDR 40 25 25
3. USA 34 35 25
NAJÚSPEŠNEJŠÍ ŠPORTOVCI
Nikolaj Andrianov (ZSSR) gymnastika 4 2 1
Kornelia Enderová (NDR) plávanie 4 1 0
John Naber (USA) plávanie 4 1 0