S najmladším synom Leom. Narodil sa ako prvý potomok úradujúceho premiéra po 150 rokoch. FOTO - REUTERS
Britský premiér dokázal, že aj labouristi vedia spravovať krajinu. Popularita mu začala klesať až pre vojnu v IrakuJe to už desať rokov, ako prišiel Tony Blair do veľkej politiky a stal sa lídrom labouristov. Keď si ho pred desiatimi rokmi vyberali za nového vodcu, sľuboval: "Neoddýchnem si, až kým sa osudy našich ľudí a našej strany nespoja do spoločného víťazstva."
Víťazný sľub dodržal. V roku 1997 ho vítali pred Downing street labouristickí prívrženci ako najmladšieho premiéra od čias lorda Liverpoola (1812). Blair mal 43 rokov a jeho koncept novej Británie, kde dostane každý šancu a dočká sa kvalitných verejných služieb, mal takú širokú podporu, že mohla už len klesať.
Mladý, energický muž predtým musel Britov presvedčiť, že aj labouristi dokážu vládnuť a spravovať veci verejné. Minulý rok Blair prekonal labouristický rekord Clementa Atleeho a stal sa najdlhšie vládnucim premiérom britskej ľavice.
Dnes je premiérom siedmy rok a po prekročení päťdesiatky pôsobí unavenejším dojmom. Verejnosť mu skôr nedôveruje, ako dôveruje, a smelé volebné sľuby Blair skôr neplní, než plní. Napriek tomu plánuje vo voľbách zvíťaziť aj tretíkrát.
Až do irackej krízy Blairova popularita klesala len pomaly. K moci prišiel v pravý čas, keď sa postthatcherovskej ekonomike darilo a on na tom nič nepokazil. Obnovovalo sa sebavedomie Británie ako silného medzinárodného hráča.
Blairovi doma dlho neubližovala ani výrazne proeurópska politika a pevné priateľstvo s americkým prezidentom Billom Clintonom. V Belfaste sa stretol s Gerry Adamsom so Sinn Feinn a aj s pomocou Clintona zakrátko uzavreli pre Severné Írsko dôležitú Veľkonočnú dohodu, ktorá skončila občiansku vojnu. S vervou vyslal britských vojakov, aby zastavili v Kosove juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča.
V roku 2001 suverénne zvíťazil vo svojich druhých voľbách aj vďaka neschopnosti konzervatívcov. Už vtedy sa hovorilo, že neplní sľuby o zlepšovaní: zdravotníctva (dlhé poradovníky na operácie), dopravy (najmä zlé železnice) a školstva (jednoducho slabé). O obrovskom vplyve mediálneho tímu na premiéra nebolo pochýb, hovorí sa, že má možno väčšiu moc ako vládni ministri.
Zásadným spôsobom však Blairovu súčasnosť určil útok na Spojené štáty 11. september 2001, po ktorom už s Georgeom Bushom potvrdil výnimočnosť britsko-amerického partnerstva. Kým zásah Britov v Afganistane britská verejnosť prijala bez väčších problémov, Irak spôsobil Blairovi problémy v jeho strane a ešte väčšie na verejnosti.
Prieskumy verejnej mienky hovoria, že mu dnes ľudia neveria, ale aj tak ho bude väčšina voliť - preto, že na rozdiel od politických rivalov vie vládnuť. Blair obsadil politický stred a už dnes ho radia k Thatcherovej a Churchillovi. Ani jeden z týchto politikov však neopúšťal veľkú politiku ako víťaz.
MAREK CHORVATOVIČ
