BRATISLAVA - Na olympijských športoviskách Atén nebudú Slováci pôsobiť len v dresoch so štátnym emblémom. Šiesti dostali na Hry XXVIII. olympiády pozvánku ako rozhodcovia. Jeden z nich, vodnopólový arbiter Vlastimil Kratochvíl už druhý raz po sebe - pískal aj pred štyrmi rokmi v Sydney.
"V Austrálii som viedol po dva mužské i ženské zápasy," konštatuje 49-ročný rozhodca, ktorého federácia vybrala medzi 13 neutrálnych rozhodcov. Doplní ich ďalších trinásť z krajín (vždy po jednom), ktorých vodnopólové reprezentácie sa prebojovali na mužský alebo (či aj) ženský olympijský turnaj. "Naša výbava je prostá," odvetí na otázku, či je už zbalený a dodá: "V pokynoch do Atén nám nakázali vziať si okrem píšťalky a bielych ponožiek aj dlhé biele nohavice - tie nám v Sydney dali organizátori."
Kratochvíl už v dvoch obdobiach šéfoval aj slovenskému vodnopólovému zväzu - najskôr v rokoch 1989-94, potom od 1996 do 2001, teda aj v čase sydneyských Hier. Tentoraz pôjde na olympiádu ako rozhodca a zároveň predseda zväzu vzpieračský šéf Dušan Vavrovič. V tomto športe ide slovenský rozhodca na olympiádu po 32 rokoch - v Mníchove rozhodoval súťaže silných mužov Karol Wiener.
Rýchlostná kanoistika poslala rozhodcovskú pozvánku do Atén bývalému generálnemu sekretárovi zväzu Miroslavovi Haviarovi, ktorý dnes pracovne pôsobí ako riaditeľ Národného športového centra v Bratislave. Na aténskych tenisových dvorcoch bude Hrbatý na betóne, aj na empajri - olympijskú rozhodcovskú nomináciu má totiž aj Juraj Hrbatý, mladší brat olympionika Dominika. V našom, olympijsky najúspešnejšom športe - vodnom slalome - budú v rozhodcovskom zbore pôsobiť dokonca dvaja Slováci: súrodenci Ján a Katarína Piačekovci.
(mo)
Prvým bol zakladateľ košického maratónu
Prvým Slovákom v rozhodcovskej úlohe na olympijských hrách bol Vojtech Braun-Bukovský, muž rodom spätý s Kysucami (narodil sa v Oščadnici), ale životom najmä s Košicami. Zvlášť s jeho chýrnym maratónom. Na jeseň uplynie osemdesiat rokov od vzniku podujatia, na ktorom sa podpísal väčšmi než ktokoľvek iný.
Inšpiráciou sa preňho stala parížska olympiáda, ktorej atletická časť prebiehala takto v júli pred ôsmimi desaťročiami. Tridsiatnik Bukovský ju mal šťastie sledovať na vlastné oči a ako ambiciózny mladík spolu s ďalšími v rozpätí troch mesiacov nachystal všetko tak, že Košice 28. októbra 1924 zažili premiéru maratónu, už desaťročia známemu pod názvom Medzinárodný maratón mieru. Na svete je iba jeden starší, dodnes prežívajúci maratón - v americkom Bostone (vznikol v r. 1897). Dnes sú maratónov tisícky, vtedy sa dali zrátať na dvoch rukách. Bukovského Košický maratón tak preslávil, že ho na najbližšiu olympiádu v Amsterdame 1928 pozvali ako atletického rozhodcu.
Ďalší Slováci sa na olympiádu ako rozhodcovia dostali zrejme až po druhej svetovej vojne. Na OH 1948 v Londýne rozhodoval zápasy basketbalového turnaja v Harringay Arene Ján Osuský a boxerský turnaj v Empire Pool vo Wembley zasa Bohumil Kobza. Rozhodcom s rekordným počtom olympiád je už nebohý Dušan Prieložný. Otec bývalého slovenského reprezentanta Igora Prieložného, účastníka OH 1980, ktorý dnes ako tréner pôsobí v Poľsku (o.i. asistent trénera reprezentácie), rozhodoval na piatich olympiádach - od 1968 do 1984. Presne toľkokrát na olympiádach, ale zimných (1960-80), rozhodoval aj Emil Skákala, už takisto nebohý, veľká postava slovenského krasokorčuľovania. (mo)
