BRATISLAVA - Zamestnanci v mnohých európskych krajinách si budú musieť zvyknúť na dlhší pracovný čas, ak si budú chcieť udržať pracovné miesto. Ak budú trvať na súčasných kolektívnych dohodách, varujú ich zamestnávatelia pred sťahovaním výroby do iných regiónov, kde za rovnaké pracovné náklady získajú viac produkcie. Odborári sú zásadne proti. Vládam odporúčajú, aby namiesto uvoľnenia pracovného času odstránili lákadlá východnej Európy tak, že jej zakážu nízke dane.

Začal to Siemens

Prvou globálnou firmou, ktorá sa rozhodla prijať odporúčania ekonómov a zvýšiť pracovný čas, bol nemecký Siemens. V júni sa dohodol s odborármi dvoch svojich závodov na predĺžení pracovného týždňa z 35 na 40 hodín. Siemens však nezostane jediný. Úsilie o rovnaké opatrenie spôsobilo minulý týždeň štrajk desiatok tisícok zamestnancov ďalšej nemeckej veľkofirmy DaimlerChrysler. Podobné zámery majú aj BMW a Opel.

Aj vďaka tomu sa o dĺžke pracovného času rozprúdila v celej Európe vášnivá diskusia, do ktorej sa zapájajú ekonómovia, firmy, odbory aj politici. Nemecký kancelár Gerhard Schröder sa dokonca začal obávať, že to môže ohroziť krehké oživenie nemeckej ekonomiky. "Každý, kto chce kopať v tejto otázke ideologické zákopy, znepokojuje ľudí, a tým poškodí ekonomiku," povedal Schröder. "Odporúčam tieto veci vyriešiť vnútri jednotlivých firiem a diskutovať o nich čo najmenej," dodal.

Napriek jeho obavám bude zrejme diskusia pokračovať. Časť ekonómov to považuje za otázku ekonomického prežitia západnej Európy. "Dlhá ekonomická siesta Európanov dosiahla najkrajnejšiu hranicu a stáva sa obeťou ekonomickej stagnácie, zhoršujúcich sa verejných financií a konkurencie prichádzajúcej s nízkonákladovými krajinami z rozšírenej časti Európskej únie," napísali nedávno The New York Times. Britský Financial Times označil 35-hodinový pracovný týždeň, ktorý od roku 1999 majú Francúzi, za symbol európskej nepružnosti.

Politická téma

Práve Francúzsko je po Nemecku ďalšou krajinou, kde je pracovný čas horúcou témou. Francúzsky minister financií Nicolas Sarkozy sa už vyslovil za rozsiahlu reformu krátkeho týždňa a proti dodatočnému zdaneniu nadčasov. Nemá to však ľahké. Minister školstva Francois Fillon vylúčil návrat k 39-hodinovému pracovnému týždňu, ktorý zrušil bývalý socialistický premiér Lionel Jospin. Šancu na zmenu však zvyšuje nedávne vyhlásenie prezidenta Jacquesa Chiraca, ktorý o 35-hodinovom týždni povedal, že ho vždy "pociťoval ako brzdu ekonomického rozvoja, a teda aj ako prekážku širšej zamestnanosti".

Podobným tónom sa vyjadril aj nemecký predák opozičnej CSU Edmunt Stoiber, keď priznal, že Nemci pracujú príliš málo. "To by sme si mohli dovoliť, len keby naša produktivita na zamestnanca zostala na úrovni iných priemyselných krajín. Tie časy sa však už skončili," povedal Stobier.

Proti všetkým snahám o uvoľnenie nepružného pracovného práva sú ako vždy odbory. Nemeckí odborári namietajú, že dlhšia práca by znamenala menej pracovných miest. "Celoplošným predĺžením pracovného času by sme podpísali prepúšťacie listy státisícom ľudí," povedal podpredseda najväčšieho nemeckého odborového zväzu IG Metall Berthold Huber. Takúto závislosť medzi dlžkou pracovného času a mierou nezamestnanosti však popreli posledné skúsenosti oboch najväčších európskych ekonomík.

Najdlhšie pracujú v Česku

Štatistiku Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) v počte odpracovaných hodín za rok vedie Česká republika. Tamojší zamestnanci odpracujú za rok v priemere 1 972 hodín, čo zodpovedá 43 hodinám týždenne. Povesť o usilovných ľuďoch v postkomunistických krajinách potvrdzujú aj údaje z Poľska a Slovenska, ktoré sa umiestnili v rebríčku OECD na druhom, respektíve 4. mieste.

Spomedzi vyspelejšieho západu Európy pracujú najdlšie Gréci. V práci strávia dokonca viac času ako Američania, Kanaďania a Japonci, čím sa odlišujú od zvyšku západnej Európy. Pre tú je charakteriský podstatne kratší pracovný rok. Spravidla trvá menej ako 1 600 hodín, čo je v porovnaní s Českom skoro o pätinu menej. Pracovný rok kratší ako 1500 hodín majú Nemci, Francúzi, Holanďania a Nóri. (jj)

Učebnicový omyl

Krátky týždeň nezvýši zamestnanosť, ako si to mysleli Francúzi, keď zavádzali 35-hodinový pracovný týždeň. The Economist napísal, že teória, podľa ktorej kratší pracovný čas povedie k rastu zamestnanosti, je klasickým učebnicovým omylom, o ktorom ekonómovia už dlho vedia. Zakladá sa na predstave, že existuje nemenný objem práce, o ktorú sa dá podeliť. Zabúda sa však na cenu, ktorá určí, či sa práca vôbec vykoná a na akom mieste.

Anketa

"Nenastane žiadny návrat k 39-hodinovému pracovnému týždňu. Je to nemysliteľné a šéfovia podnikov to nežiadajú po prvý raz."

Francois Fillon, francúzsky minister školstva

"Výsledkom skráteného pracovného týždňa, vo Francúzsku až na 35 hodín, je, že Európania odpracujú v priemere za rok o desať percent menej času než Američania."

The New York Times

"Vytvorili sme spoločnosť voľného času, odpočinku, zábavy, kým Američania utvorili spoločnosť práce."

Klaus Zimmermann, prezident Nemeckého ústavu pre ekonomické štúdie

"Staviame sa proti nesprávnej predstave, že do krajín s nízkymi mzdovými nákladmi sa môže presunúť len výroba a v Nemecku sa môžeme koncentrovať na zamestnávanie inžinierov vo výskume a vývoji."

Bernd Gottschalk, prezident Zväzu automobilového priemyslu (Nemecko)

Priemerný počet odpracovaných hodín na jedného zamestnanca

Zdroj: OECD EMPLOYMENT OUTLOOK 2004

Autor: čtk