Snúbenci Marcela Erbanová a Michael Kolganov na spoločnej hrazde.

Trinásťročná Lady nedočkavo zoskočila z cestovného košíka na bicykli Evy Erbanovej. Psia dáma v rokoch sa na brehu lodenice piešťanskej Sĺňavy natešená rozbehla oproti dvom kajakom. Marcele Erbanovej, ktorá spolu s Michaelom Kolganovom zmorená vystúpila z lode, vyhladila na unavenej tvári dievčenský úsmev. "Keď bola mladšia, behávala so mnou z domu až do lodenice, teraz už nevládze", pohladkala psíča Marcela. Tvrdý sobotňajší program sa však nekončil ani druhou fázou tréningu na vode s úsekmi v anaeróbnom režime.

"Mišo má najradšej polievky. Ale pochvaľuje si všetko, hoci je gurmán. Minule sa pýtal, či aj Maruška vie tak dobre špenátovú," hovorí na brehu mama Eva Erbanová, ktorá varí a chystá na olympiádu v Aténach pre tri kajaky slovensko-izraelskej flotily. Deťom Marcele, Róbertovi a budúcemu zaťovi Michaelovi Kolganovovi. Rodák z uzbeckého Taškentu reprezentuje Izrael. Róbert sa v tomto čase pripravuje sám na sústredení v talianskych Dolomitoch. Pani Erbanová sa zmierila, že dcéra sa jej vydá do cudziny. "Beriem to normálne. Dnes je na svete všade blízko."

Michael, ktorý získal pre svoju novú vlasť bronz na OH v Sydney 2000 v K1 na päťstometrovej (na tisícke bol štvrtý), už päť rokov žije a trénuje s Marcelou.

"Keď prvýkrát na mňa prehovoril po rusky, veľmi som mu nerozumela. Komunistické školské osnovy ma už veľmi nezastihli, tento jazyk som sa naučila až neskôr v Izraeli," smeje sa Marcela. S Kolganovom sa najprv zoznámil na zimnom sústredení v Izraeli jej starší brat Róbert. Michael v lete zavítal s ním na piešťanskú Sĺňavu a spoznal Marcelu.

Študentka bratislavskej Fakulty telesnej výchovy a športu zľahka poutiera loď z dielne ďalšieho absolventa FTVŠ Reného Vajdu a odhodlane podíde k hrazde. Na štíhly driek si pripne široký kožený opasok s desaťkilovým závažím. Medzi sériami zhybov posilňuje na žinenke brušné svalstvo s plnou loptou v rukách. "Drina patrí k vrcholovému športu. Niekedy bolí, ale necítim k nej odpor. Dôležité pre mňa vždy bolo, aby som uverila, že to čo trénujem, je správne. Potrebujem sa v pokoji sústrediť, aby som to zvládla kvalitne."

Tridsaťročný Mišo pozdraví budúcu svokru Evu úsmevom a komplimentom: "Varí naozaj skvele, aj keď nie všetko jedlo je kóšer."

Vymení si vodou zmáčané biele tričko za modré a na rozdiel od Marcelinej sily sa chystá zahryznúť do vytrvalosti. So slovami "Som nejaký tučný" vyráža na šesťkilometrový beh po hrádzi. Absolvent telovýchovného inštitútu v Taškente sa vyzná. Napriek tomu ho spolu s Marcelou aj na Sĺňave sprevádza na motorovom člne osobný tréner Alexander Jermilov. Pochádza z Ukrajiny, žije v Izraeli.

Michael: "V rodnom Uzbekistane som bol naposledy pred siedmimi rokmi. Socializmus tam nevystriedal kapitalizmus, skôr feudalizmus. Ale nenadávam, v deväťdesiatom piatom som sa mohol slobodne vysťahovať. V Izraeli som našiel to, čo sa v bývalom CCCP nepodarilo vybudovať, hoci sa tak snažili. Rovnosť pre všetkých v kibuce. Aj tam sa však dosť ustupuje od pôvodných ideálov. Beriem všetko športovo, dôležité bude, aby som tam aj po skončení aktívnej činnosti našiel robotu. Chcem trénovať kanoistov."

Trio Erbanovci - Kolganov pádluje najčastejšie na piešťanskej Sĺňave a na Galilejskom jazere v Izraeli. "Svätá voda, Kristus ju prešiel suchou nohou. Chodia tam turisti z celého sveta," vysvetľuje Mišo. Páči sa aj Marcele: "Pádlujeme s výhľadom na Golanské výšiny. Nemám strach, stráži nás tam päťsto Slovákov z UN, boli sme ich už aj pozrieť. Najradšej by som žila v zime v Izreali a v lete v Piešťanoch."

Marcela má mimoriadne nabitú sezónu. Po olympiáde ju čakajú štátnice a v októbri svadba.