BRATISLAVA - Hoci rozdiely v životnej úrovni a v zamestnanosti sú medzi jednotlivými regiónmi na Slovensku obrovské, sťahovanie za prácou ešte nie je úplne bežné. Veľmi zriedkavo sa napríklad presťahuje celá rodina, spravidla odchádza z domu za prácou iba jeden člen rodiny. Podľa sociológa Ľubomíra Falťana to má "vplyv na chod domácností, na napĺňanie úlohy otec - matka - deti".

"Tretina malých a stredných podnikov na Slovensku sú v Bratislavskom regióne. V Maďarsku, Česku a na Slovensku smerujú dve tretiny priamych zahraničných investícií do hlavných miest," tvrdí správa Svetovej banky.

Podľa ekonóma banky pre Slovensko Antona Marcinčina by mala preto vláda pokračovať v uplatňovaní európskej regionálnej politiky. "Zahraničné investície by mali smerovať do regiónov, kde prinesú najväčší úžitok," povedal Marcinčin.

Zamestnanosť v Príbelciach v Banskobystrickom kraji drží poľnohospodárske družstvo a susedný Veľký Krtíš. "Ak družstvo zanikne, bude to horšie," hovorí starosta Pavol Kollár. V okolí nie je väčší podnik, ktorý by ponúkal prácu. Vysokoškolsky vzdelaní ľudia v malej dedine nezostávajú. Šancu starosta vidí vo vidieckom turizme a v ľudovom folklóre.

Banskobystrický kraj mal v minulom roku najvyššiu 23-percentú nezamestnanosť. Šéf oddelenia regionálneho rozvoja samosprávneho kraja Vladimír Brieda tvrdí, že na to, aby dotiahli do kraja investorov, potrebujú mať vybudovanú infraštruktúru, a "to je úloha štátu, pretože kraj na to nemá". Kraj z fondov únie financuje preškoľovanie a vzdelávanie ľudí. "Toto je naša úloha, pripraviť pre podnikateľov kvalifikovaných zamestnancov," dodal Brieda. (dro)

Anketa

Spýtali sme ľudí, ktorí sa presťahovali z dediny do mesta alebo naopak, či sú spokojní.

SYLVIA MARTINČEKOVÁ, presťahovala sa z Bratislavy do Ivanky pri Dunaji: "Na dedine mi chýba divadlo, kino, nie je tu kultúra, spoločenské akcie ani športoviská. Dochádzanie je najväčší zápor života na dedine. Do práce dochádzam autobusom a hoci to nie je ďaleko, cestovanie je únavné. Na druhej strane, na dedine je pokojnejší, komornejší život a vzťahy medzi ľuďmi sú oveľa vrúcnejšie."

MÁRIA HURAJTOVÁ , z Popradu do Danoviec: "Bývanie je tu pokojnejšie, najhoršie je dochádzanie. Medzi Danovcami a Popradom premáva pomerne málo autobusov. Nakupujeme v meste, potraviny v dedinských obchodoch sú predražené. V nevýhode sú dôchodcovia, ktorí nemajú možnosť ísť na nákup do mesta."

ŽELMÍRA ŠTEFÁNIKOVÁ , z Cerova do Zvolena: "Nemusím cestovať na úrady, je tu viac pracovných príležitostí. Horšie je to, že som prišla medzi nových ľudí. Pre moje deti sú tu lepšie podmienky, čo sa týka škôl a krúžkov."

MIROSLAV HRUBJAK, z Kľaku pri Žarnovici do Bratislavy: "Už by som sa na dedinu nevrátil. Bratislava sa mi páči, je tu viac kultúry, práce, lepšie platové možnosti. Popri práci sa ešte ďalej vzdelávam. Vyhovuje mi zhon, nebol by som spokojný s pomalým dedinským životom." (dro)

Plus a mínus mesta a dediny podľa sociológa

Príjmy a výdavky domácnosti v roku 2003
(v Sk na osobu a mesiac) Zdroj: ŠÚ SR