JERUZALEM, KÁHIRA – Hoci izraelskí a palestínski predstavitelia pristúpili na mierový plán doterajšieho prezidenta USA Billa Clintona, výsledok budúcich palestínsko-izraelských rozhovorov o konečnej mierovej dohode je neistý. Predseda palestínskej samosprávy Jásir Arafat, podporovaný Ligou arabských štátov (LAS), odmieta vzdať sa práva na návrat palestínskych utečencov do ich pôvodných domovov v Izraeli. Izraelský premiér Ehud Barak zasa kategoricky odmieta prepustiť zvrchovanú kontrolu nad Chrámovou horou Palestínčanom. Arafat včera v Egypte rokoval s prezidentom Husním Mubarakom práve o Clintonovom návrhu a zúčastnil sa na mimoriadnom zasadaní ministerského výboru LAS, venovaného len tejto záležitosti. Právo Palestínčanov na návrat je posvätné, vyhlásili ministri zahraničia LAS na záver svojho rokovania, čím Arafatovi poskytli len malý priestor na manévrovanie pri rozhovoroch s Izraelom. „Rád by som upozornil, že Libanon úplne odmietol myšlienku (trvalého) usadenia palestínskych utečencov a trvá na práve Palestínčanov na návrat. Sme presvedčení, že je to sväté právo,“ vyhlásil egyptský minister zahraničia Amr Músá po schôdzke.

Clinton vyzval Palestínčanov, aby stiahli svoju dlhoročnú požiadavku na právo návratu Palestínčanov a ich rodín, ktorí odišli alebo boli vysídlení z územia Izraela po jeho vytvorení v roku 1948. V Libanone, Jordánsku, Sýrii a ďalších krajinách žijú takmer štyri milióny týchto utečencov. Výmenou by Palestínčania získali samostatný štát, ktorý by zahŕňal 95 percent územia západného brehu Jordánu, celé pásmo Gazy a zvrchovanosť nad posvätným miestom islamu vo východnom Jeruzaleme. Ehud Barak včera v liste adresovanom hlavným rabínom zdôraznil, že nemá „v úmysle podpísať dokument, ktorým by bola zvrchovanosť nad Chrámovou horou daná Palestínčanom, a zopakoval som to Clintonovi v poslednom telefonickom rozhovore“. (čtk)