Trnavský kamenár a dláždič Jozef Horváth ho dal postaviť v roku 1935. Zbožný a bohatý človek veľa cestoval. V Ríme mu padol do oka románsky kostol svätého Františka. Jeho zmenšenina vyrástla priamo v kamenárovej záhrade. Steny sú z kociek kameňa, takzvaných čadičových mačacích hláv. Zvony z dielne známej trnavskej firmy Fischer zvonia v dvojmetrových vežiach.
"Hlas zvonov je dodnes krásny, srdiečko zvučné. Výrobu oltára zveril prastarý otec majstrom v Budapešti. Na výzdobu oslovil maliara Mariána Michaleca, reštaurátora fresiek v trnavskom Dóme. Do tesnej stavby vošiel cez strechu po rebríku a pri práci mohol byť iba skrčený. Pripadal si ako Michelangelo, keď maľoval Sixtínsku kaplnku po ležiačky. Prastarý otec dal chrám aj vysvätiť. Chcel k nemu postaviť ešte faru. Prababka však povedala, že buď fara alebo rozvod," rozpráva jeho pravnučka Renáta Rudererová.
Jej rodina kostol nepropaguje, ale návštevám i zájazdom otvorí. Turisti sa radi pozerajú do svätostánku cez otvor v streche. Ukazujú na oltár, biskupské kreslo, kazateľnicu vyrobenú z jedného kusa dreva, lavice pre veriacich, organ či sviečky. Kedysi tam bola aj kosť z hrobu svätého Juraja. Kostol je pýchou rodiny, ktorá ho ochránila pred mocou v čase socializmu. Nie je kultúrnou pamiatkou, ale má umeleckú hodnotu. Po dvadsiatich rokoch potrebuje obnovu, ktorá je nákladná. Rozpadli sa miniatúrne drevené dvere. Steny treba vymaľovať, vyčistiť zvony, opraviť rímsy. Aspoň čiastočnú rekonštrukciu prisľúbil Ruidererovcom známy od fachu. (bej)
V Trnave je trinásť kostolov
V Trnave je jedenásť funkčných kostolov. Dvanásty je už súčasťou Západoslovenského múzea a trinásty je minikostol postavený v súkromnej záhrade. Sedem z nich je sústredených v centre mesta. Vyhľadávaným je katedrálny chrám svätého Jána Krstiteľa a gotický Dóm svätého Mikuláša. Čoraz viac turistov chce vidieť katedrálu kvôli minuloročnej návšteve Jána Pavla II. a kvôli európskemu unikátu dvadsaťmetrovému drevenému oltáru. (bej)
