Výzvy na stiahnutie Američanov a celej koalície z Iraku silnejú. FOTO- REUTERS
Americká administratíva si podľa denníka The Washington Post spojencov v Iraku označuje farbami: červení sú tí, ktorí sa chcú stiahnuť, žltá farba predstavuje váhajúcich a zelená najvernejších - teda tých, čo zostávajú.
Aj keď početne je vojakov v Iraku stále dosť - aspoň tak to tvrdí generalita - rozpadanie koalície môže byť pre Američanov, ale aj pre Irak veľmi nepríjemné. Hlavne ak je sprevádzané ustupovaním teroristom, tak ako sa to stalo v prípade Španielska a ako to práve teraz predvádzajú Filipíny.
Aj preto Filipíncov vyzýva iracký premiér Aláví, aby si to ešte rozmysleli a nepodliehali únoscom Angela de la Cruza. Ten sa už z videa ozval rodine a povedal, že ide domov, ale až vtedy, keď nebude v Iraku jediný filipínsky vojak. Vláde sa poďakoval, že z Iraku stiahne vojakov.
Už teraz má pôvodne 32-členná koalícia o štyroch členov menej (odišli Španielsko, Honduras, Dominikánska republika a Nikaragua), pričom čoskoro zrejme odídu všetci Filipínci. Niektoré krajiny zostávajú do septembra a iné potichu obmedzujú počty svojich vojakov alebo do Iraku posielajú "nebojové" jednotky. Sú však aj takí, čo tam posielajú ďalších vojakov.
Dôvodov, prečo sa protiiracká koalícia zmenšuje, je niekoľko, a nie sú len politické, ale aj čisto ekonomické či praktické. Podľa analytikov už aj tak silne protivojnovo naladená verejnosť, navyše zásobovaná informáciami o stále rastúcom násilí a únosoch, má pocit, že ak Irak získal suverenitu, nie je potrebné, aby tam vojaci naďalej zostávali.
To je však úplne v rozpore s americkými zámermi: Washington, naopak, chce, aby v Iraku bolo zastúpených čo najviac štátov. Obnova Iraku by tak bola skutočne medzinárodná a ukázalo by sa, že pokoj v krajine je záujmom väčšiny sveta.
Washington preto veľmi potešila ponuka Jordánska, ktoré susedí s Irakom a chcelo do krajiny vyslať svoje jednotky. Iračania však povedali, že susedov na svojom území nechcú.
Dôvodom na sťahovanie vojakov z Iraku sú v prípade malých krajín či krajín, ktoré sa podieľajú na viacerých mierových operáciách, aj ich vlastné kapacity a financie. Pre Albánsko či Mongolsko, ale aj niektoré africké krajiny je angažovanosť v Iraku síce prestížna, ale príliš nákladná záležitosť.
Fakt však je, že krajiny, ktoré majú skúsenosť s diktatúrou, sú napriek veľkej záťaži ochotnejšie v Iraku zostávať. Rovnako ako tí, ktorí sú príliš odkázaní na americkú pomoc.
Pentagón tvrdí, že všetko bude jasnejšie v septembri, keď sa po prázdninách začne rozbiehať politický život v koaličných krajinách a bude jasnejšie, ako to v Iraku vyzerá. Ak budú pokračovať únosy, a po ústupkoch Filipíncov je to veľmi pravdepodobné, koalícia môže utrpieť. A už nebude dôležité ani to, že teraz jej mandát schválila aj OSN.
Násilie v Iraku pokračuje
BAGDAD- Pokračujúce násilnosti v Iraku stáli život najmenej ďalších 15 ľudí. Päť osôb zahynulo minulú noc pri mínometnom útoku v meste Kirkúk a desať ďalších dopoludnia pri výbuchu nálože nastraženej vo vozidle v meste Hadísa.
Medzi piatimi obeťami mínometného útoku v Kirkúku je údajne i jedno dieťa. Dve ďalšie osoby utrpeli zranenie. K útoku došlo v kurdskej štvrti v severnej časti mesta neďaleko policajného komisariátu.
Pred troma mesiacmi pri ostreľovaní tohto komisariátu zahynulo sedem policajtov. Polícia v Kirkúku (asi 225 kilometrov severne od Bagdadu) sa často stáva terčom streľby. Do zrážok sa tu dostávajú Turci, Kurdi a Arabi. V Hadíse 200 kilometrov severozápadne od Bagdadu sa podľa agentúry Reuters obeťou bombového útoku stali väčšinou policajti. Ďalších 30 ľudí utrpelo zranenie. (čtk)
