alebo nebudete pracovať".

V stavebníctve podľa Saktora pracuje zhruba 130-tisíc zamestnancov, z toho 60-tisíc na živnosť. "Objavujú sa nám tieto veci aj v kovopriemysle, tento fenomén začínajú chápať menší zahraniční podnikatelia, ktorí prichádzajú na Slovensko," hovorí.

Pre firmy je výhodné zamestnávať živnostníkov, lebo tí nemajú nárok na dovolenku, firma im nemusí platiť, keď sú chorí, živnostník si musí platiť sám všetky odvody. Človek pracujúci na živnosť zas od zamestnávateľa dostane viac peňazí a môže si zo zisku odrátať množstvo nákladov a znížiť si tak dane.

Predseda košickej živnostenskej komory Ervin Boháčik priznáva, že firmy ľuďom naozaj dávajú na výber, či budú pre nich pracovať ako živnostníci, alebo odídu z podniku. Ľudia sa boja stratiť zamestnanie, poslúchnu a nesťažujú sa. Aj preto "presné čísla ľudí, ktorí pracujú na živnosť z donútenia, nemáme. Ale je ich naozaj veľa," povedal Boháčik.

Ministerstvo práce o probléme vie, ale podľa jeho hovorcu Martina Danka sa donútenie prechodu na živnosť ťažko dokazuje. Je povinnosťou odborárov to "riešiť na podnikovej úrovni a chrániť práva zamestnancov".

Saktor namieta, že ľudia sa boja hovoriť, a preto sa odborom s týmto "fenoménom" ťažko zápasí. Konať by podľa neho mal Národný inšpektorát práce, ktorý však strká hlavu do piesku.

Emil Pastucha z inšpektorátu hovorí, že odborári nemajú pravdu, lebo problém je v legislatíve. Inšpektorát robí kontroly pravidelne, ale "zamestnávatelia majú množstvo argumentov, prečo tak konajú".