stoličku, stôl a počítač. To sa týka ľudí z tzv. vnútornej redakcie, ktorí tu zostávajú nastálo.
Vonkajšia redakcia pracuje v budove, ale nemá prístup do spravodajského centra. Títo zamestnanci pripravujú obrazový a dokumentačný archív, rovnako ako pracovisko pre špeciálne strihačské a režisérske práce. Aj spravodajské štáby, ktoré natáčajú vonku, spolupracujú s vonkajšou redakciou. V „newsroome“ pracujú editori, časť redaktorov a ľudia ďalších profesií. V prípade núdze pomôže každý tým, čo vie.
Pre obmedzené možnosti je pobyt v spravodajskom centre skôr nudný – najviac práce totiž musí spraviť „vonkajšia redakcia“. Do centra sa ťažko dostáva aj režisér, a tak komunikácia prebieha telefonicky. Ochranka našťastie toleruje odovzdávanie videokaziet s materiálmi.
Denný režim sa už ustálil podľa chodu spravodajských relácií – okrem Dobrého rána. To beží už od šiestej ráno a zabezpečuje ho „vonkajšia redakcia“. Osadenstvo centra vstáva až o pol deviatej, na vyčistenie zubov majú jedno umývadlo v miestnosti upratovačiek, už povestné chemické záchody sú vo zvukovej strižni.
O deviatej sa nastupuje na „betlehem“ – tak zamestnanci nazvali skupinku stojacu za moderátorom správ. Nasledujú raňajky – jedla je vďaka darčekom od priaznivcov viac než dosť. Po raňajkách sa pracuje na výrobe poludňajších správ, nasleduje „betlehem“, správy o štvrtej a šiestej popoludní a hlavná spravodajská relácia o štvrť na osem. Rozruch poľavuje až po správach.
„Šetrite si sily, vyzerá to, že tu budeme dlhšie,“ hovorí publicista Jan Urban, ktorý je v centre spolu so vzbúrencami. Väzenie ale nie je kruté: je tu výborné jedlo, dostatok tričiek i iného oblečenia. K dispozícii sú čerstvé noviny, internet a niekoľko desiatok televíznych staníc.
Vzbúrencom sa dokonca podarilo nadviazať dobré vzťahy s ochrankou. Neopakujú sa preto situácie z Nového roka, keď moderátori hlavných spravodajských relácií Jolana Voldánová a Josef Maršálek museli liezť do „newsroomu“ oknom po rebríku či prerážať kordón ochranky ako Patrik Kaizer. Čierni šerifovia aj napriek prísnemu zákazu (za porušenie im hrozí prepustenie) do spravodajského pracoviska púšťajú aspoň pár najnutnejších ľudí.
Hneď na začiatku vzbury sa televízia rozdelila: tí, ktorí sa príliš neangažujú a chodia iba do práce, a potom nadšení až mierne fanatickí bojovníci. Medzi bojovníkov patrí dvadsiatka prepustených a ďalších asi tridsať „veteránov“. Hovorí sa o tom, že vzbura stmelila redaktorov viac než čokoľvek iné: „Keď už sme to začali, musíme to dotiahnuť do konca,“ hovorí neformálny vodca revolucionárov Adam Komers.
PRE SME – TOMÁŠ VLACH
