Európsky komisár pre poľnohospodárstvo Franz Fischler vypracoval reformu cukrového trhu. Okrem iného to má zmierniť priepastný rozdiel v cene cukru medzi Európou a zvyškom sveta. FOTO - ČTK/AP
Neudržateľný systém
Jadrom reformy je hlavne zníženie cien cukru až o 40 percent v rámci vnútorného trhu dvadsaťpäťky. Návrh počíta i so zrušením intervenčného systému, ktorý tvorí akúsi záchrannú sieť pre výrobcov, ako aj s postupným znižovaním dotácií a so zjednodušením kvót pre ich priznanie.
Európska únia vynakladá na podporu trhu s cukrom asi 1,7 miliardy eur ročne, pričom celkové výdavky na podporu poľnohospodárstva sa v únii pohybujú na úrovni 45 miliárd eur. Cukrový režim, ktorý je v platnosti od roku 1968 a odvtedy sa prakticky nemenil, sa dlhšie kritizuje za to, že je nepružný a že odporuje pravidlám svetového obchodu. Navyše spôsobuje, že ceny cukru v Európe sú viac než trojnásobkom cien na svetovom trhu.
"Ak sa tento návrh komisie premietne aj do praxe, potom samozrejme ceny cukru na pultoch pôjdu dolu. Nemusí to však nutne znamenať, že zlacnejú aj potraviny, ktoré obsahujú cukor," hodnotí výkonný riaditeľ Slovenského cukrovarníckeho spolku Róbert Straka.
Návrhom, s ktorým sa Európska komisia stotožnila, sa bude ešte zaoberať rada ministrov. Viaceré krajiny, ktoré patria k veľkým európskym producentom, navrhovanou zmenou nie sú nadšené. Existuje však politická zhoda, že súčasný systém už únia nedokáže ďalej financovať a zároveň čeliť nátlaku Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
Cukor zlacnie
"Spolu s cukrom pôjdu dolu aj ceny repy, a to sa následne môže premietnuť do útlmu výroby, prípadne až do likvidácie cukrovarov," dopĺňa Straka s tým, že Fischlerovu reformu považuje celkovo za príliš revolučnú. "Hlas Slovenska je však prislabý, veď naša produkcia cukru predstavuje zhruba len jedno percento celkovej produkcie únie," dodáva.
Oficiálni slovenskí predstavitelia sa v stredu k návrhu komisie nevyjadrili. Hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Katarína Czajlíková nám oznámila, že si návrh reformy musia najprv podrobne naštudovať.
Liberáli však majú jasno, aj keď zatiaľ nepoznajú návrh reformy do úplných detailov. "Je to rozhodne krok správnym smerom, ale myslím si, že pri tomto sa agrárna reforma v rámci únie nemôže zastaviť. Spoločná poľnohospodárska politika potrebuje oveľa hlbšie zmeny, ktorých výsledkom by malo byť úplné zrušenie všetkých kvót a dotácií," hovorí riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Martin Chren. "Nie je ďaleko od pravdy vtip, podľa ktorého už na svete existujú len tri veľké pozostatky komunizmu: Severná Kórea, Kuba a Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie," poznamenal.
MARTIN JAROŠ a čtk