Pred voľbami v roku 1998, za vrcholiaceho mečiarizmu, takmer nik nekritizoval sľuby vtedajšej opozície, hoci ekonómom bolo jasné, že napríklad dvojnásobné platy, o ktorých hovoril Mikuláš Dzurinda, do skončenia ďalšieho volebného obdobia určite nebudú.
"Sľub o dvojnásobných platoch nebol reálny, išlo o politický sľub. Lenže v tom čase na Slovensku neboli ľudia, ktorí by sa v médiách presadzovali nezávislými pohľadmi na stav ekonomiky," hovorí analytik Ľudovej banky Mário Blaščák.
Riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Martin Chren hovorí, že na slová o raste platov sa pozerali ako na politický predvolebný sľub, ktorý sa skôr nepodarí splniť. "Dvojnásobný plat je politický cieľ, ekonomicky veľmi ťažko dosiahnuteľný, zvlášť ak sa nerobili reformy, ktoré sa robili teraz."
Chren hovorí, že pre ekonómov sú dôležité reálne mzdy. "Keby sme to prehnali, tak politici by mohli urobiť za štyri roky stopercentnú infláciu a zdvojnásobiť platy, hoci kúpyschopnosť by sa nezmenila." (rf)
Aké sú vyhliadky
Najvyššia priemerná mzda - nad 33-tisíc korún - je dnes podľa Štatistického úradu v telekomunikáciách. "Hranicu 20-tisíc ešte presahuje sektor výroby elektriny, plynu a vody. Tlak na pokles miezd nie je. Ak zamestnávatelia, u ktorých sa dosahuje vysoká produktivita práce, nechcú stratiť zamestnancov, nebudú im platiť menej ako vlani," hovorí analytik Mário Blaščák. "Najlepšie vyhliadky na rýchlejší rast miezd majú zamestnanci v sektoroch ekonomiky, ktoré dosahujú najvyššiu produktivitu práce."
