"Dosiahli sme maximum, čo môžeme dostať," povedal minister regionálneho rozvoja László Gyurovszky.
Slovensku z fondu patrí 5,71 až 7,72 percenta z celkovo 7,6 miliardy eur vyhradených pre 10 nových členov. Gyurovszky vysvetľuje, že ak niektorá z krajín sumu pre daný rok nevyčerpá, ostatným krajinám môžu byť pridelené peniaze až do výšky hornej hranice intervalu. Tá dnes v prípade Slovenska v bežných cenách predstavuje približne 622 miliónov eur.
Z Kohézneho fondu sa financujú veľké projekty v oblasti dopravy a životného prostredia, ktoré presahujú územie regiónu či štátu. "Zväčša 80 - 85 % nákladov na projekt ide z európskeho rozpočtu, zvyšok financuje členská krajina," povedal analytik Konzervatívneho inštitútu Dušan Sloboda.
Projekty schvaľuje Európska komisia. Gyurovszky nepochybuje, že tie slovenské obstoja. "Komisii posielame len také projekty, ktoré majú šancu byť úspešné," povedal. "Slovensko patrí k tým najlepším," myslí si.
To, či slovenské projekty uspejú, podľa Slobodu možno predpovedať na základe skúseností s projektmi ISPA z rokov 2000 - 2004. Projekty Kohézneho fondu totiž na ne priamo nadväzujú. "Slovensko patrilo spolu so Slovinskom ku krajinám, ktoré doteraz dokázali vyčerpať najviac z ponúkaných zdrojov, i keď výsledná vyplatená suma sa dodnes pohybuje len okolo 40 % z celkových záväzkov," tvrdí.
Kohézny fond sa od štrukturálnych fondov líši tým, že sa orientuje skôr na štáty ako na regióny. Môže prípadný úspech Slovenska v čerpaní z Kohézneho fondu prispieť k zmierneniu regionálnych rozdielov?
Jozef Legény z ministerstva hovorí, že projekty z Kohézneho fondu v oblasti dopravy majú za cieľ pripojenie národných dopravných sietí na celoeurópske. "Tým sprístupňujú regióny a vytvárajú podmienky na ich rozvoj."
Projektmi v oblasti životného prostredia sa má zasa zlepšiť jeho ochrana, čo podľa Legényho tiež zvyšuje šancu na rozvoj regiónov. "Projekty počas realizácie zvyšujú zamestnanosť hlavne v oblasti stavebníctva, ich prevádzkovaním sa tiež vytvárajú nové pracovné miesta."
Sloboda hovorí, že "fond môže pomôcť v regiónoch rýchlejšej dostavbe základnej infraštruktúry", no podľa neho nejde o nástroj na znižovanie regionálnych rozdielov, "ako sa často propaguje". Vysvetľuje, že únia síce poskytne peniaze napríklad na dostavbu diaľnic a železníc na Považí, no nebude spolufinancovať tzv. "južný ťah", kde sa nachádzajú zväčša menej rozvinuté regióny. "Paradoxne, rozdiely medzi regiónmi sa tak môžu dokonca zvýšiť."
Vláda včera schválila návrhy žiadostí o pomoc z fondu na dva projekty. Prvý sa týka projektu protipovodňovej ochrany Žitného ostrova. Cieľom druhého je zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd v oravskom regióne.
